Začalo sa to presne 7.12.2016 keď mi pri veľkom USG povedal dr., že má trošku vbočené nôžky. Po ceste domov som to akosi nebrala vážne, ale keď som prišla domov a pozrela som si čo mi napísal do knižky..hneď som si to (pes eqinovarus) dala do googlu a už to išlo. Už len pri čítaní mi tiekli slzy…naplakala som sa strašne. Deň na to sme si vybavili ešte jedno vyšetrenie v ZA či nám to potvrdí alebo vyvráti….predsa mohol sa dr. len zmýliť….no nezmýlil sa aj druhý dr. to tak videl….stále som to nevedela akosi stráviť a trápilo ma to. Hneď som sa v PECKE zaregistrovala, aby som sa dozvedela čo najviac info. A hlavne začala v ďalšom roku zbierať na liečbu 2%. Na každej kontrole som sa na to pýtala, lebo som tomu nechcela veriť….a v 34 tt som to videla na USG sama. A dokonca mi dr. povedal, že malý je malinký a ma len 2040gr. Opäť som spustila nárek. Predsa už sa nič nemohlo zmeniť, lebo som to videla. Približne vo Februári 2017 sme napísali Radlerovi, že nám diagnostikovali pes eqinovarus a chceme sa hneď liečiť u neho. Presne si pamätám čo nám napísal. Niečo v zmysle “ aj keď vám to dr.potvrdil je možné, že sa bábo narodí zdravé“ No neverila som tomu, to by bola veľká náhoda a neskutočné šťastie. Tak a prišiel deň D 3.5.2017 sa nám narodil náš Jakubko dokonca s krásnou váhou 3950gr. Manžel sa tak bál ísť ku stolu, kde ho čistili, že aké budú nôžky…no trošku sa potešil…lebo len na oko to nebola tá najhoršia fáza. Na novorodeneckom mi chceli ukazovať rehabilitácie, ktoré som ale odmietla…chceli sme nech nám naše nôžky lieči Radler. Veľmi sa im to nepáčilo a dali mi aj podpisovať, že odmietam ich liečbu. Manžel hneď v noci písal do Viedne…a hneď na druhý deň sme mali odpoveď, že môžeme prísť 9.11. alebo 15.5, takže rýchlovka…šli sme toho 15-teho…Ruky sa mi triasli, bála som sa strašne, priala som si len sadry a potom dlahy. Prišli sme tam…z Radlera sme boli veľmi nadšení už na prvý pohľad..usmievavý. S malým sa krásne pohral…celé telíčko dokonale vyšetril. A prišlo dlho očakávané „čo teraz“. Odpoveď bola positional clubfoot. To najkrajšie čo som mohla v živote počuť. Moje zlatíčko ma nožičky len vykrútené z bruška. Žiadne sadry, dlahy…NIČ. Len šteklenia a masírovanie..Od samého šťastia som sa tam rozplakala. Takže šteklíme, masírujeme. Keď dovŕšime 4 mesiace pôjdeme plávať. Na kontrolu sa chystáme 2.10.2017 tak uvidíme. Na jednej strane bolo dobre, že mi gynekológ dal vedieť, čo bude s maličkým (som sa mohla na to psychicky pripraviť) ale na strane druhej, neužila som si tehotenstvo a malého som potrápila v brušku svojim smútkom….ktorý bol koniec koncov zbytočný. Ďalšiu kontrolu sme absolvovali 7.5.2018. Jakubko už 2,5mesiaca chodí…..začal chodiť veľmi skoro už od polovice 10 mesiaca. Dr. nám povedal len toľko, že chôdza vyzerá byť dobrá, ale dosť vtáča palce dovnútra. Na pravej nôžke viac.Dal nám kontrolu o pol roka, s tým, že si myslí, že keď naberie stabilitu a istotu, tak sa váha rozloží na celú nôžku a bude to ok. Ak sa to nezlepší bude musieť dať špecialne sandalky len na noc. Teraz 28.1.2019 ideme na kontrolu a uvidíme ako dopadneme. Pevne verím, že odídeme s úsmevom na tvári a bez sandálok.
Kontrola v roku 2019 a 2020 dopadla dobre. Síce ohybnosť nôžky nie je taká aká by mala byť, ale vraj to je aj z dôvodu špičkovania, ktorá má za následok aj skrátenie lytkového svalu. Všetko je to na jednej nôžke, ktorá bola trošku zakrivená.
V máji 2021 bude mať Jakubko 4 roky, a čo môžem napísať teraz? Tento rok sa nám ešte nepodarilo dostať sa do Viedne….ale nešpičkuje, tak verím, že je to lepšie. Môj laickým pohľadom vidím, že palček na „horšej“ nôžke je viac vkruteny do vnútra, nakoľko ma na nom stabilitu. Je to vidieť na ponožkach aj topánkach, že tá sila v tom palci vyderie ponožku aj topánku.
Presne po roku v máji 2022 sme boli na vyšetrení u podologičky Denisy Mertl v Púchove, kde nám povedala, že Jakubko si veľmi zaťažuje nôžku, ktorá na tom bola horšie. Stehno ma mierne vytočene do vnutornej strany a lýtko sa zase otáča na druhu stranu a je čoskoro by sa nám začal sťažovať na bolest kolena, lebo sa mu tam veľmi trú kosti. Takže začíname chodiť na rehabilitácie a cvičíme Vojtovu metodu, lebo má oslabený aj stred tela. Teda postavenie ma zlé. Mysleli sme si, že je všetko ok, možno trochu vpadnuté členky, ale žiaľ začíname znovu s miernym bojom, lebo ho to bojí a plače nám pri tom…ale veríme, že nám to pomôže.
Ale Pánu Bohu vďaka, za to ako to je.
