Čo je Ponsetiho metóda?

Ponsetiho metóda bola vyvíjaná celé desaťročia lekárom Ignaciom V. Ponsetim a dnes je považovaná za najefektívnejšiu a najúspešnejšiu metódu liečenia konskej nohy /Používané sú aj pomenovania golfová noha, pec equinovarus congenitus, PEC alebo clubfoot./.

Najbližším pracoviskom s certifikovanými odborníkmi na túto metódu je ortopedická klinika Speising vo Viedni, kde od r. 2002 lieči touto metódou Doz.Dr. Christof Radler.

Ponsetiho metóda je primárna forma neoperačnej liečby, kde sa cez jemnú manipuláciu a týždenné nakladanie vysokých sadier noha skoriguje za 5 – 8 týždňov. Sadry ťahajú väzy a šľachy nohy a vďaka ich korigujúcej sile formujú kosti do správnej polohy.

Tenotómia – Preťatie Achillovej šľachy je malý zákrok, ktorý sa vykonáva na nohe nad pätou v krátkej anestézii, ide cca o 5mm rez . Vďaka tomu je možné nohu zdvihnúť smerom dohora a šľacha sa zahojí v naloženej pooperačnej sadre. Vďaka veľkej schopnosti uzdravovania sa u novorodencov a malých detí, sa Achillova šľacha zrastie v tenotómiou predĺženej pozícii kompletne a dostatočne silno dokopy. Pooperačná sadra je ponechaná 3 týždne. Tenotómia je obvykle vykonávaná v rámci jednodňovej hospitalizácie, teda bez nutnosti prenocovania. Rodič je neustále s dieťaťom s výnimkou operačnej sály.

Po zložení poslednej sadry potrebuje vaše dieťa špeciálne Ponsetiho topánky ( John-Mitchellove dlahy), ktoré sú spojené tyčou a vytáčajú nohy smerom von. Najväčšie nebezpečenstvo po úspešnom ošetrení je opätovné vyskytnutie sa vady alebo časti zlého postavenia nohy. Nosenie týchto topánok je nevyhnutné pre udržanie správneho postavenia nohy. Tieto dlahy musí dieťa nosiť cca 3 mesiace 22 hodín denne a nasledovne podľa pokynov ošetrujúceho lekára sa upravuje čas nosenia. Neskôr dlahy nosí dieťa už len počas spánku. Podľa toho, ako je pôvodné zlé postavenie nôh skorigované, je možné približne od 4. roku života zostať úplne bez dláh.
V niektorých prípadoch k lepšej ohybnosti nohy pomôže aj fyzioterapia.

Je Ponsetiho metóda vždy úspešná?

Touto metódou je možné dobre korigovať asi 90% prípadov. V niektorých prípadoch (Hlavne pri ťažkých formách a prítomnosti inej vady.) nie je korektúra sadrovaním a pomocou tenotómie dostačujúca. Riešením recidívy je opätovné sadrovanie a retenotomia-opätovné pretnutie achillovej šľachy.

U detí v predškolskom veku, ktorých nožičky odolávajú liečbe sa pristupuje k operačnému zákroku – transferu šľachy m.tibialis anterior. (Presun šľachy na chodidle tak, aby chodilo už viac nebolo ťahané do vnútornej strany) Po operácií je noha sadrovaná.

No vďaka predtým vysokokvalitnému ošetreniu Ponsetiho metódou a tenotómii sa dosiahne optimálny predpoklad na to, aby bola operácia úspešná a dalo sa počítať s pozorovateľne lepším výsledkom ako pri iných metódach.

Pre rodičov detí s PEC – od prof. Ignazia Ponsetiho, Universita v Iowe.

Rodičov, ktorým sa narodí dieťa s jedno- alebo obojstranným postihnutím PEC, môžem uistiť, že pri správnom odbornom ošetrení a inak normálnom dieťati, takéto nôžky budú mať normálnu formu a budú plne funkčné. Správne ošetrené PEC znamenajú žiadne postihnutie a prežitie normálneho aktívneho života.

Väčšina PEC sa dá korigovať v detskom veku v priebehu 6 až 8 týždňov, a to vďaka jemnej manipulácii a sadrovaniu. Ošetrenie sa zakladá na presných znalostiach funkcie a anatómie nohy a biologickej odpovede svalov a väzov na korigujúce opatrenia veľmi pozornou manipuláciou a sadrovaním.

Menej ako 5% novorodencov s PEC má nohy s veľmi stuhnutým väzivovým aparátom, ktorý nereaguje na naťahovanie a manipuláciu. Tieto prípady si vyžadujú chirurgickú liečbu. Výsledky sú lepšie, keď sa dá predísť zásahom na kĺboch a kostiach. Každý chirurgický zákrok má za následok proces zjazvenia, čo vedie k stuhnutiu kĺbov a svalovej ochabnutosti.

Ošetrenie treba začať v prvých dvoch týždňoch života, aby sa využila vysoká elasticita väzov a kĺbového puzdra. V našej liečbe tieto štruktúry týždenne naťahujeme jemnou manipuláciou. Po každom takomto ošetrení nakladáme sadru na udržanie dosiahnutej polohy a natiahnutie zodpovedajúcich štruktúr. Pritom sa jednotlivé kostičky postupne dostávajú na správne miesto.

Päť až sedem sadrovaní od prstov až po slabiny by malo stačiť na korekciu deformity. Koleno sa pritom zafixuje pri sadrovaní v pravom uhle. Dokonca aj veľmi stuhnuté nohy vyžadujú nie viac ako 8 až 9 sadier na dosiahnutie maxima pri korekcii. Pred naložením poslednej sadry často pretíname na doplnenie korektúry cez malý rez Achillovu šľachu. Konečná sadra sa nakladá na tri týždne. Po odstránení sadry je šľacha zregenerovaná už v novej dĺžke. Po dvoch mesiacoch liečby by mala nožička byť viac ako normálne vytočená na správnu stranu.

Aj po takejto korektúre sa môže stať, že nôžka má tendenciu vrátiť sa (recidíva) do nesprávnej polohy. Preto, aby sme tomu predišli, po zložení poslednej sadry musí dieťa počas 2 až 3 mesiacov nosiť dlahy celý deň (24 hodín). Potom ich nosí po dobu 2 až 4 rokov iba cez noc. Dlahy spočívajú na princípe vysokých topánok spojených tyčou. Dĺžka tyče sa nastavuje približne na šírku ramien dieťaťa. Topánky sú vytočené na 70 stupňov smerom von a pevne pripevnené k tyči. Vo všeobecnosti potrebuje dieťa krátky čas na to, aby si zvyklo, že nemôže nožičkami hýbať nezávisle od seba. Deti sa učia rýchlo dvíhať obidve nohy súčasne, a tak ich už neskôr spojenie tyčou neruší.
U detí s jednostranným PEC zdravú nôžku vytáčame len v 40° uhle.
Cez deň nosia tieto deti normálne topánky.

Keďže ortopéd pozíciu jednotlivých kostí na nohe vníma prstami, RTG snímky je nutné robiť len vo veľmi komplikovaných prípadoch.

Ak sa stane, že aj napriek noseniu dláh dôjde k recidíve deformity, vtedy je nutná jednoduchá operácia v 2 – 3 rokoch veku dieťaťa.

Zlé výsledky po manipulácii a sadrovaní sú na mnohých klinikách dôsledkom zlej techniky použitej na korektúru deformity. Bez odborných znalostí anatómie a pohybového aparátu ako tiež aj znalostí o odchýlkach normálnej nohy je veľmi ťažké túto deformitu liečiť. Nesprávna manipulácia a sadrovanie môžu viesť k zhoršeniu deformity, a tak skomplikovať alebo aj znemožniť ďalšiu liečbu.

Ortopédi s malými skúsenosťami s liečbou konskej nohy by sa nemali púšťať do korekcie takejto deformity. Aj keď u veľmi ľahkých foriem môžu dosahovať dobré výsledky, pri veľmi ťažkých formách je potrebná starostlivosť skúseného ortopéda.
Pred tým, ako sa pristúpi k operácii, bolo by dobré absolvovať najprv neoperačnú metódu ošetrenia vybočenej nohy na pracovisku s dostatočnými skúsenosťami.