Lukáško sa narodil 16.3.2010 ako jeden z dvojičiek v 28 t. s váhou 800g. Keďže sa narodil predčasne, nestihli sme počas kontrolných ultrazvukov zistiť, že s nôžkami niečo nie je v poriadku. Po narodení som ho uvidela na druhý deň a ani ma vopred neupozornili, že má nejakú chybu. Pri pohľade na krehké telíčko a následne na nôžky ma teda riadne „zalialo“…… v prvej chvíli som si pomyslela, že nám ani chodiť nebude. Po stabilizovaní jeho zdravotného stavu mu cca v 3t. nasadili v inkubátore termoplastové dlahy, vo veku 3mes., krátko predtým, než nás mali pustiť do domáceho ošetrenia, sme ešte z nemocnice absolvovali cestu na Kramáre, kde sme mali konzultovať, či stačí termoplastová dlaha aj naďalej, alebo sú potrebné aj sadry. Dr. v dennej ortopedickej ambulancii skonštatoval, že nôžky sú pekné a sadrovať nebudú. Doktora v Nových Zámkoch sme navštevovali cca dva roky, problém bol však stále vypisovať nové termoplastové dlahy, tie vyhováračky, ako ich poisťovňa nepreplatí toľko a pod., boli úmorné, dieťa v prvom roku rástlo ako z vody a tak bol neustály problém sa k nim dostať . Asi v 2r. Lukyho nás opätovne Dr. z NZ odporučil na kontrolné vyšetrenie do BA na Kramáre, či nie je potrebná operácia. Chodili sme do bežnej dennej ortopedickej ambulancie. Kto to tam pozná, nemusím spomínať, že v tej dennej ambulancii sme ten deň aj prežili, detí plná čakáreň, rad sa častokrát nehýbal, dodnes sa čudujem, ako sme to tam s dvoma malými deťmi prežili. Čo sa však profesionality týka, 1x sme natrafili na Dr. Samekovú, ktorá nám aspoň konečne v 3r urobila RTG nožičiek, aby sme videli aj postavenie kostí, doposiaľ tie vyšetrenia boli cca „od stola“ . Takto sme chodili na Kramáre asi 1,5 roka aj to už ale s vypätím všetkých síl, nakoľko sme zakaždým mali iného lekára. a striedali sa tam ako na páse. Slovenské metódy liečby PEC som nespochybňovala, aj keď sa teda musím priznať, že malý nosil iba dlahy na spanie a vložky a tú super tvrdú zdravotnú obuv som z nejakého vnútorného pocitu odkladala do skrine. Zvrat však nastal v okamihu, keď nás lekárka. z ambulancie poslala na ďalšiu konzultáciu našich peciek k prednostovi kliniky. Vyšetrenie bolo asi o tom, že malý sa schoval za mňa a ja s p. prednostom sme si pokecali o tom, že by bolo vhodné urobiť mu plastiku päty. ……skrátka nejak pozrieť, pochytať, pootáčať tie naše hokejky ..nič..,….túto fázu vyšetrenia sme nejako preskočili. Odvtedy vo mne začal vŕtať červík pochybností a nevedela som sa nejako stotožniť s tým, že mi ho zoperujú, však chlapček skákal, chodil, behal, nič ho nebolelo……. Pri googlovaní informácií ohľadom týchto operácií a doktorov na SK som sa teda nedozvedela nič pozitívne. ALE natrafila som na info o Dr. Radlerovi. Nejako som sa ale nevedela stotožniť s tým , že by sme mali isť do Viedne,…načo???…..však tu máme aj my samé kapacity….. Červíček však hlodal a hlodal moje svedomie, že som predsa len neodolala „pokušeniu“ konzultovať Lukyho stav aj vo Viedni. Lepšie rozhodnutie sme ani urobiť nemohli. V januári 2015 sme prvý raz navštívili dr. Radlera. Išla som tam s malou dušičkou, že ideme neskoro, keďže čo som čítala, chodia tam hneď s malými bábätkami. Vyšetrenie od hlavy po päty prebehlo vážne na úrovni. Dr. Radler je jeden veľmi milý dr, ubezpečil nás, že vôbec nie je neskoro a že je dobre, že sme ho nedali v septembri 2014 operovať. Skonštatoval, že pekne chodí, držanie tela má OK, nezakopáva, nepadá …. to, že nedostupuje na pätu, sa ešte môže poddať…..takže sme operáciu zmietli zatiaľ zo stola. Dr. nám spomenul, že recidíva býva hlavne okolo 7r., keď sa deti natiahnu, tak sme si dali kontrolu o rok. Spokojní a usmiati sme sa pobrali domov. Pri odchode z čakárne kamoška -tlmočníčka zaregistrovala medzi dverami rozhovor, že aha…Slováci. Bola to priamo Žanet z o.z. Pecka , dala nám vizitku. Ešte v ten rok sme po prvýkrát išli na celoslovenské stretnutie peckárov v Podhájskej. Okrem super programu a organizácie dozvedeli sme sa mnoho užitočného a zaujímavého a hlavne sme sa utvrdili v tom, že isť do Viedne bolo to najlepšie, čo sme pre Lukyho mohli urobiť. Vážne sa dodnes desím toho, čo by mu na Slovensku s nohami porobili…. Píše sa rok 2016, opätovne sme sa zúčastnili skvelého programu organizovaného Peckou v Liptovskej Sielnici a zároveň sme boli po roku vo Viedni na kontrole. Keďže sa nám Luky vytiahol, nôžky sa začali mierne stáčať a tá päta tiež nie je ešte na 100% na zemi. Dr. Radler nám teda odporučil absolvovať v zime transfer šliach a oper. achilovky. Má našu plnú dôveru a veríme, že všetko dopadne, ako má a Lukyho nôžky budú v poriadku. o.z. Pecka je nám veľkou oporou ďakujeme Lukyho cesta pokračuje ďalej kontrolami vo Viedni. Po transfere šliach sa po 2,5 roku doktorovi nohy páčia, chodza drží nohy ok akurát by mal Luky viac strečingovať kedže dorsiflexia mu ide dole. Zapájame sa do rôznych aktivít tak pevne dufam, že do budúcna to bude aj nadalej ok a budeme sa s radostou stretávať na našich každoročných peckárskych stretnutiach.