Kareem sa narodil 9.septembra 2009. Predčasne, ale všetko bolo v poriadku. Narodil sa večer a hneď na ďalší deň mi pani primárka novorodeneckého oddelenia prišla povedať, že malý má vývojovú chybu nožičky. Nikdy som o ničom podobnom nepočula a bol to pre mňa šok, keďže to nevidel ani jeden lekár na ultrazvuku. Lekárka ma upokojovala, že dostane sadru a bude musieť nosiť pevnejšiu obuv, ale že to bude v poriadku. Oznámila mi, že volala ortopéda a že o chvíľu sa príde na neho pozrieť, či je potrebné sadrovanie, alebo bude stačiť masírovať.
Masírovanie nestačilo a tak už 18 hodín po narodení mu lekár nasadil prvé sadry. Mali sme hrozne zlatého ortopéda, ktorý mi všetko vysvetlil, zarazila ma ale dĺžka sadrovania – 6 mesiacov. Keďže malý bol predčasne narodený, boli sme v nemocnici asi 10 dní a sadry mu menil lekár najprv každé 2-3 dni. Stále ten istý, lebo u nás v Michalovciach sadruje všetky detičky MUDr. Paľovčík. Po prepustení z nemocnice sme ešte pár týždňov chodili sadrovať každé 3 dni, neskôr to zmenil na každých 5 dní a až po 3,5 mesiacoch nám menil sadry až každých 10 dní. Za celý čas sadrovania malý nemal žiadne kožné problémy. Personál na ortopédii bol skutočne hrozne zlatý. Keď sme prišli na sadrovanie, nikdy nás nenechali čakať v čakárni, hneď nás sestričky zobrali na sálu a išli pre lekára. Keď mu lekár dával dole sadru, poslal ma von a až keď bol malý zasadrovaný, zavolali ma, aby som ho prišla obliecť. Keď sa raz stalo, že lekár bol po nočnej a odchádzal skôr domov (my sme chodili sadrovať až poobede o 14,30, keď už bola sála prázdna), sestrička nám zavolala, aby sme nechodili zbytočne, že nám pán doktor odkazuje, aby sme prišli nasledujúci deň. Čo sa týka prístupu personálu u nás v nemocnici, naozaj sa nemôžem sťažovať.
Po ukončení sadrovania v marci 2010 nás pán doktor odporučil k MUDr. Kusinovi do Bratislavy. Objednali sme sa na kontrolu, ktorá naozaj neprebehla podľa mojich predstáv. Keďže nás pán doktor videl prvýkrát, myslela som si, že vyšetrenie bude kompletnejšie a potrvá dlhšie než asi 5 minút aj so založením karty, vyšetrením a vypísaním správy a predpisu na topánky na tyči. Povedal nám, že nožička vyzerá dobre. Objednali sme si topánky, ktoré nám neprišli ani po 6 týždňoch a každodenných urgenciách. Takže 6 týždňov sme vlastne boli bez akejkoľvek dlahy. Ale mne sa achilovka aj napriek tvrdeniu pána doktora aj keď som laik, zdala dosť skrátená, preto som malého objednala na konzultáciu do Viedne k Dr. Radlerovi, ktorý mal ten istý názor ako ja a odporučil tenotómiu.
V našom prípade operácia vo Viedni v žiadnom prípade neprichádzala do úvahy z finančných dôvodov, preto som sa pokúsila osloviť MUDr. Kusína, ale nemal čas a objednal nás o 2 dni, čo pre mňa bola cesta z Bratislavy do Michaloviec, kam by sme prišli ráno a večer by som znova sadla do vlaku a išla naspäť do Bratislavy. Preto som sa rozhodla osloviť MUDr. Poledníkovú, ktorá ma objednala hneď o týždeň na vyšetrenie a keď malého uvidela, tiež mi potvrdila, že bude potrebná tenotómia a o 2 dni nás objednala na operáciu. Ja viem, že prístup lekárov na Slovensku a v Rakúsku sa nedá porovnať, ale ja som bola spokojná aj s prístupom pani primárky, ktorá keď malého brala na operáciu, prišla pre neho a po operácii mi ho na rukách priniesla do izby. Ostali sme pacientmi pani primárky, ale raz ročne sme chodili na kontrolu aj do Viedne. Dr. Radler aj pani primárka MUDr. Poledníková zhodne tvrdili, že malý má krásne vysadrovanú nožičku. Teraz sme skončili s nosením topánočiek. Dúfam, že sa nožička nezačne stáčať naspäť. Topánočky sme nosili pravidelne, aj keď nedobrovoľne, lebo malý ich odmietal, nikdy si na nich nezvykol.
Keby mi to finančná situácia dovoľovala, tiež by som chodila pravidelne na kontroly k Dr. Ralderovi. Touto cestou sa chcem poďakovať OZ Pecka za to, že nám poskytla finančný dar vo výške 100 eur ešte v čase, keď som nebola členkou tohto združenia.