Druhé tehotenstvo prebiehalo bez vážnejších komplikácií. Doma sme mali takmer 3 ročné dievčatko, na príchod chlapčeka sme sa veľmi tešili. V cca 20. týždni som absolvovala vyšetrenie prenatálnej diagnostiky, kde doktor konštatoval, že dieťatko je v úplnom poriadku. Preto sme s manželom neočakávali žiadne komplikácie. Pravidelné sono vyšetrenie, vrátane 3D sona. Nikto nespomenul nič, čo by sa týkalo ochorenia nožičiek Tomáško sa vypýtal na svet 11.5.2015. Bol to kus chlapa s váhou 4kg, 56 cm. Všetci na pôrodnej sále boli šokovaní, že kde sa taký veľký chlapec zmestil do takej útlej ženy. Dodnes si pamätám, ako sestrička, keď zobrala po pôrode Tomáška na ošetrenie, zakričala: „Pán doktor, on má vbočenú nôžku.“ V nemocnici v Banskej Štiavnici to pripisovali jeho váhe, vraj nemal v brušku dostatok miesta. Podľa detskej lekárky sa to upraví masážami, na ortopédiu nám stačí ísť v mieste bydliska do 6-tich týždňov. Na každodennej detskej vizite som sa pýtala, čo s nôžkou, nikto mi nevedel poskytnúť žiadne informácie. Ani aká je to diagnóza. Mne, ako bývalej zdravotníčke, to nedalo, ešte z pôrodnice som volala na ortopédiu do Banskej Bystrice. Tam ma hneď „sfúkli“, že kde sme boli doteraz. Vraj sa to sadruje hneď druhý deň po pôrode. Objednali nás na najskorší možný termín. Keď mal Tomáško 8 dní, nasadili mu prvú sadru. Diagnóza znela: PEC equinovarus na pravej nohe. Chodili sme na sadrovanie k MUDr. Janekovi. Je to milý doktor, myslím si, že aj odborník. Ale keď som od neho chcela akékoľvek informácie, povedal, že si to mám pozrieť na internete. Keď mal Tomáško tri mesiace, čakala nás tenotómia. Úprimne povedané, pobyt v detskej nemocnici v Banskej Bystrici bol jeden z mojich najhorších zážitkov. Ten ľadový prístup zdravotníkov a neochota boli hrozné. Jediné, čo zvládali, bolo dávať deťom analgetiká, aby bolo ticho. Otrasný zážitok! Po troch dňoch nás prepustili domov s tým, že máme prísť na presadrovanie po troch týždňoch. Vtedy som začala intenzívne googliť, hľadať alternatívy. Dovtedy sme verili MUDr. Janekovi, však prečo nie, ale čo keby sme mohli pre Tomáška spraviť viac inak? Natrafila som na stránku peckárov, kde som stretla veľmi milú ochotnú mamičku Katku s malým Maxíkom (ktorej veľmi ďakujem za jej ochotu a trpezlivosť zodpovedať všetky moje otázky). Bola ochotná aj stretnúť sa, porozprávať sa s nami. Oni sa liečia u doc. Radlera. Katka nám povedala, ako v pohode môže prebiehať sadrovanie. Náš Tomáško na každom sadrovaní kričal, kopal. Na poslednom presadrovaní, kým sme čakali, aby nám vyrobili DB dlahy, doktor mu zasadroval nožičku takým spôsobom, že mu sadra dorezala lýtko, pod sadrou sa vytvoril silný ekzém). Bola som rozhodnutá navštíviť doc. Radlera, uistiť sa o tom, že Tomáškova nôžka je v poriadku, že všetko, čo sme doteraz podstúpili, malo zmysel. Na prvú návštevu do Viedne sme sa vybrali hneď začiatkom januára. Bola som milo prekvapená priateľským prístupom doc. Radlera. S nôžkou Tomáška bol veľmi spokojný. Povedal, že najlepšie, čo pre neho v tejto chvíli môžeme spraviť, je nosiť Ponsetiho AFO sandálky, ktoré sa nám mimochodom podarilo predpísať u nášho ortopéda v Banskej Bystrici. Naďalej pokračujeme v kontrolách každé tri mesiace u MUDr. Janek. Keďže bol Tomáško operovaný na Slovensku, mali sme nárok na kúpele, ktorý sme využili. V Kováčovej sme pochopili, aká dôležitá je rehabilitácia, cvičenie. Ukázali nám, že keby sme to nechali len na ortézy, nebolo by to dobré. Potrebuje aj aktívne posilňovať pravú nôžku, nakoľko bola výrazne slabšia ako zdravá. Keď sa začal Tomáško stavať na nohy, vždy preferoval zdravú nohu, aj pri štvornožkovaní, čo si laik všimne len pri podrobnom skúmaní a upozornení detskej fyzioterapeutky. Celú váhu tela mal v podstate na zdravej strane. Keby sme to nepodchytili, v budúcnosti by to viedlo ku skoliózie apod. Mali sme šťastie a detská fyzioterapeutka, ktorá nás dostala do starostlivosti, má svoju súkromnú ambulanciu. Aj po ukončení kúpeľnej starostlivosti ju raz do týždňa navštevujeme. S Tomáškom cvičí formou hry, 2x do týždňa chodíme plávať, na spinkanie nosí AFO sandáliky. Viem, že pre jeho nôžku robíme maximum. Tomáško má teraz 14 mesiacov a je to šikovný chlapček (malý beťár, ktorý je hádam všade) a začína robiť svoje prvé samostatné krôčiky.
Dnes má Tomáško 8 rokov a nožičky má úplne v poriadku. Je to už veľký školák a pravidelne chodíme k fyzioterapeutke, ktorá má nožičky pod kontrolou. Raz za rok chodíme na kontrolu k Dr. Radlerovi a na ortopédiu do Banskej Bystrice. Tomáško je spokojný a šťastný chlapec, ktorý lyžuje, korčuľuje a športuje bez obmedzení.