Náš príbeh začína v 13tt, v ktorom sme sa vybrali do Martina za MUDr. Grochalom na prvé skríningové vyšetrenie. Veľmi sme sa tešili, že uvidíme svoje vytúžené dieťatko 🙂
Pán doktor nám vyšetril maličké a povedal, že to vyzerá tak, že jednu nožičku bude mať vbočenú dovnútra…nevedeli sme čo to znamená, ale ukľudnil nás, že je to niečo, čo sa bude dať vyliečiť tak, aby naše dieťatko normálne chodilo. Dal nám letáčik so stránkou „peckari“ a povedal, že nám bude vedieť bližšie povedať keď prídeme znova v 20tt či to tak ozaj bude…
Asi ani nemusím písať, že som celú cestu domov preplakala…volala som svojej mamine, ktorá je fyzioterapeutka akú diagnózu nám pán doktor oznámil. Keď mi povedala ako sa to lieči u nás na Slovensku, bola som z toho ešte smutnejšia 🙁
Neskôr sme ale vďaka článkom na tejto stránke zistili, že liečba v Rakúsku má také dobré recenzie, že na niektorých deťoch ani nevidno, že mali nejaký zdravotný problém s nožičkami a to nám dodalo nádeV 20tt sme sa vrátili do Martina. Pán doktor nám diagnózu potvrdil a povedal, že PEC bude aj na ľavej nožičke.
Prišiel 33tt a naša Zuzanka sa rozhodla, že pobyt v brušku ukončí, lebo nás chce vidieť skôr…Poriadne nás vystrašila! Pani doktorka po narkóze prišla za mnou a povedala, že naše dieťatko je stabilizované, ale má problém s nožičkami…povedala som jej, že sme o tom vedeli a liečbu budeme riešiť vo Viedni u odborníka. Keďže sme so Zuzkou museli byť v nemocnici dlhšie, tie nožičky v nemocnici nemohli zanedbať. K Zuzke zavolali ortopéda, ktorý lieči dospelých a povedal mi, že to nebude potrebné ani operovať a že by to len takou elastickou páskou zafixoval. Mne sa jeho prístup vôbec nepáčil, keď malej chytil nohy a vytočil ich do opačnej strany, Zuzanka tak strašne začala vrieskať, že som sa na to nemohla pozerať. Podpísala som v nemocnici papier, že sme s manželom na svoju žiadosť odmietli, aby ju tam liečil ortopéd…asi ani nemusím písať ako sa na mňa niektorí lekári pozerali potom, no bolo mi to jedno…! K Zuzanke chodila potom už iba taká zlatá fyzioterapeutka, ktorá jej pomáhala cvičiť a ukázala mi ako s ňou mám cvičiť aj po prepustení z nemocnice…
Ešte počas pobytu v nemocnici som napísala mail do Viedne pánovi doktorovi Radlerovi…poslala som mu fotky, opísala aká je situácia a požiadala ho o konzultáciu. Pán doktor mi napísal, že sa mu máme ozvať hneď ako budeme doma z nemocnice.
Po prepustení domov sme sa mu zas ozvali a on povedal, že hneď ako bude Zuzanka dosť silná na takú dlhú cestu, máme prísť rovno na sadrovanie. Tak sme Zuzke vybavili cestovný doklad (so zatvorenými očami po dlhom trápení a vybavovaní výnimky cez políciu…) a ako 8-týždňové bábätko sa vydala na svoju liečbu za zdravými nožičkami…
Na prvom sadrovaní pán doktor pozrel nožičky a povedal, že bude treba sadrovať iba pravú a ľavá sa dá do poriadku sama, vraj ju máme iba štekliť 🙂 Jeho prístup bol veľmi láskavý, Zuzanka bola úplne kľudná…kým sme jej dali mliečko, už bolo všetko hotové…nestihla ani zaplakať…
Dokopy sme mali až 7 sadier nakoľko bola Zuzka predčasniatko a pán doktor povedal, že musí nožičku vytáčať pomalšie, aby jej nespôsoboval bolesť. Potom nasledovala tenotómia pravej nožičky, ďalej 3-týždňová sadra a po nej nám nasadili prvé ortézky…
Ortézky sme mali najprv na 22 hodín denne a neskôr nám to znižoval na 20 hod, 16-18, 14 a teraz ich máme na 10-12. Pán doktor nám povedal, že je veľmi dôležité, aby ich nosila na každý spánok, takže keď sa jej dobre búva, má ich niekedy ešte aj na 14 hodín. Našťastie jej zatiaľ neprekážajú.
Zuzanka sa rozhodla, že začne chodiť v 15. mesiacoch práve pred Vianocami, urobila nám neskutočnú radosť 🙂 Na to že má nejaké problémy s nožičkami uteká ako torpédo…
V máji a v novembri 2021 sme boli u Dr. Radlera na kontrole. Pán doktor bol veľmi spokojný a my s ním. Zuzanka chodí a behá a je rýchla ako blesk :-D. Dlahy máme naďalej na 12 hod. (na každý spánok). Zuzka dlahy naďalej akceptuje a keď sa stane že má vysokú horúčku a dlahy jej na noc nechcem vtedy dávať, tak si ich riadne aj pýta…asi je už na ne tak zvyknutá, že si už bez nich ani nevie nájsť tú svoju polohu na spánok.
V júni dostala Zuzka novú postieľku, ktorú nám urobil stolár na mieru, keďže sa do svojej klasickej už vôbec nezmestila a spánok bol pre nás všetkých len utrpením. Teraz má už nové „letisko“, kde sa môže spokojne váľať 😀 (posúďte sami podľa fotky).
V júli sme opäť cestovali na kontrolu k Dr. Radlerovi. Povedal nám, že dlahy máme nosiť naďalej na každý spánok 10 – 12 hod. (okrem škôlky, vtedy to na spinkanie nemusí mať…). V septembri Zuzanka nastúpila do škôlky a keby nevedeli o jej diagnóze, nikto by si na nej nič ani nevšimol. Na ďalšiu kontrolu do Viedne máme ísť v marci 2023, tak nám držte palce. Veríme, že bude všetko v poriadku.
