Neplačme do vankúša !

Sárka:

Po siedmich rokoch som sa odhodlala napísať moje poznatky, skúsenosti a riešenia, ktoré sme doteraz vykonali, týkajúce sa vrodenej vady Pes Equinovarus. Som matka veľmi šikovnej a veľmi pohybovo zdatnej sedem ročnej dcéry Sárky, ktorá sa narodila s touto vrodenou vadou. Na to, aby som mohla jej pohybovú zdatnosť takto vyzdvihnúť sme prešli rôznymi vyšetreniami, operáciami a rehabilitáciami. Úsilie a čas, ktoré som do tohto boja vložila sa mi vyplatilo. Samozrejme je veľmi dôležité, kto tieto operácie vykonáva a neviem si predstaviť, ako by sme dopadli, keby sme neskončili v zlatých ručičkách špičkového odborníka MUDr. Radlera, nehovoriac o jeho ľudskom prístupe a profesionalite. Po narodení našej dcéry Sárky a diagnostike jej vrodenej vady, viedli naše kroky na ortopédiu na Kramáre, kde sa vykonávalo sadrovanie nožičky a predpis ortéz. Po celý čas liečby som nevidela zlepšenie stavu nožičky a začala som hľadať odborníkov na túto diagnózu. V nepretržitom hľadaní a surfovaní po internete a čítaní mnohých článkov som získala informácie o občianskom združení PECKA, kde boli informácie o MUDr. Radlerovi a informácie s problematikou postihnutia PEC. Po tom ako som si myslela, že mi už nikto nepomôže, oslovila som MUDr. Radlera a do jedného týždňa bola vykonaná prvá Sárkina operácia achillovej šľachy. Sárka mala vtedy štyri mesiace. Hneď po tomto prvom zákroku, keď jej dali dole sadru, som neverila vlastným očiam, že moja dcéra Sárka má pekne vyformovanú nožičku s členkom a všetkým čo k tomu patrí. V ten moment som vedela, že som v správnych rukách. V Bratislave sme naďalej navštevovali rehabilitačné centrum a lekárske kontroly vo Viedni. V prvom roku začala pekne chodiť a vtedy som bola na seba pyšná, že som prestala plakať do vankúša a podnikla kroky, ktoré jej umožnili samostatný pohyb bez cudzej pomoci. V jej šiestich rokoch mala druhú operáciu, ktorá sa týkala postavenia nohy. Rovnako som s výsledkom operácie veľmi spokojná. Čo ma veľmi upokojuje a teší je to, že medicína sa stále vyvíja, na základe ktorej máme nádej na zlepšenie zdravotného stavu našich detí. Veľmi pekne by som sa chcela poďakovať občianskemu združeniu PECKA, bez ktorej podpory by som pravdepodobne nepodnikla tieto kroky a aj za ich ľudskú a finančnú podporu. Barbora