Moje druhé tehotenstvo prebiehalo v poriadku, až pri ultrazvuku v 20.tt mi povedali, že bábätko ma vytočenú ľavú nôžku smerom dovnútra. Náš prvý syn mal pri narodení vytočenú pravú nôžku (ale to sa stratilo v prvých dňoch), brala som to tak, že teraz to je naopak. Lenže pri nasledujúcom vyšetrení potvrdili, že ide o diagnózu PEC. Doktorka mi vysvetlila, že to sa napraví cvičením a sadrovaním. Vtedy sme žili v Španielsku, kde sa narodili obaja naši synovia. Začala som hľadať informácie na internete. Báli sme sa, čo nás čaká. Riško sa narodil 20.11.2012. V deň narodenia prišiel k nám na izbu doktor z traumatológie a opísal nám, ako bude vyzerať Riškova liečba. Vravel, že ho budeme musieť sadrovať, ale že operácia nebude nutná. Tak sa nám trošku uľavilo, že nemusia synovi rezať nôžku. Dohodli sme sa s doktorom, že sa objednáme a prídeme do nemocnice na sadrovanie. O týždeň už mal Riško prvé sadrovanie za sebou. Potom mu sadru menili po týždni a neskôr po dvoch. Spolu absolvoval sedem sadrovaní. Doktor mu predpísal dlahy. Ale neboli to dlahy, aké odporúča Dr .Radler, ale tie, čo sme dostali, resp. tá, čo dostal v Španielsku, bola len na ľavú nôžku. Od 3. mesiaca nosil dlahu celý deň. Dávali sme mu ju dole len na kúpanie. Neskôr ju nosil len na denný a nočný spánok. Doktor mu tiež predpisoval špeciálne topánky na bežné nosenie. Ale myslíme si, že tým, že nosil dlahu-ortézu len na jednej nohe, jeho nôžka nebola taká ohybná, ako sme čakali. Ešte vždy mu sťahovalo achilovku. Pred rokom v máji sme sa vrátili natrvalo domov na Slovensko. Začali sme navštevovať ortopédiu v Prešove. Vystriedali sme zopár lekárov a nakoniec nám oznámili, že musia operovať achilovku, lebo sa to nezlepšuje. Riško chodil a behal, ako každé dieťa, len stále dostupoval zle a šľacha nebola dostatočne uvoľnená. Navštevovali sme aj rehabilitačnú lekárku a ona nám odporučila cvičenie Vojtovkou. Ale keď nám ortopedička povedala, že musíme operovať, našla som stránku peckárov aj info o Dr. Radlerovi. Napísali sme mu, či by sa pozrel na nášho syna. Písali sme v decembri, že ho chcú operovať v polovici januára, či nás môže objednať čím skôr. Hneď po sviatkoch, 5.1.2015, sme išli do Viedne. Dr. Radler bol veľmi milý a povedal, že on odporúča 2-3 sadry a potom uvidí, či je potrebné operovať. Ale že on to vidí tak na 70%, že to bude potrebné. Cestou domov sme rozmýšľali, čo bude ďalej. Po pár dňoch sme napísali doktorovi, aby nás objednal na sadrovanie. Mali sme prísť 10.3. ráno. Sadrovanie prebiehalo s plačom a krikom, keďže náš syn v zime oslávil druhé narodeniny. Veľmi ho hnevalo, že mu chcú brániť v chodení, lození… chudáčik doktor, toľko síl ho stálo, aby správne založil sadru, ale nakoniec sa to podarilo a všetci sme si vydýchli a Riško hneď zaspal. Po týždni už behal po dome, akoby ju ani nemal. Prvá sadra mu siahala len po koleno. Po dvoch týždňoch sme tam boli opäť. To už vedel, kam sa ide, tak sa mu to znova nepáčilo. Po zložení sadry doktor skontroloval nohu a bol veľmi spokojný s výsledkom. Dali mu druhú sadru, ktorá mu siahala až po stehno, chodidlo mu dali do správnej polohy. Po ďalších dvoch týždňoch mu ju dali dole a na naše prekvapenie doktor povedal, že to vyzerá super, že operácia nebude potrebná. Boli sme šťastní a vďační, že sme sa k nemu dostali a pomohli nášmu synovi. Doktor nám ukázal, aké dlahy si máme zakúpiť a pri nasledujúcej návšteve nám ukáže, ako sa majú správne nasadiť. Od apríla nosíme dlahy, zvládame to v pohode, chvála Bohu. Nosíme ich na denný a nočný spánok. Po mesiaci sme boli na kontrole a Dr. Radler bol milo prekvapený, ako dobre nám to ide. Riško behal po celej ordinácii a doktor sa len smial, koľko má energie 🙂 Ďalšia kontrola nás čaká teraz v septembri. Verím, že všetko bude fajn. A nakoniec..chcem sa poďakovať všetkým, čo nám pomohli… Je super, že existuje združenie PECKA. Nám pomohli a verím, že ešte veľa ľudom pomôžu. Držím palce, aby ste takto mohli fungovať aj naďalej…
