Dovoľte nám, prosím, aby sme sa predstavili. Ja som mamka Monika, náš ocko je Erik, staršia takmer 8 ročná dcérka je Emka a naša 14 mesačná Monika. Bývame v Košiciach a práve s malinkou sa od prvej možnej chvíle liečime u Dr. Radlera na PEC ľavej nožičky. Aj v našom prípade sme o ochorení vedeli ešte pred narodením Moniky, v 20. týždni. Na 3 D sone nám diagnostikoval PEC a myslím, že nemusím písať, aký to bol pre nás šok, keď sme si vygooglili, o čo ide. Prvý týždeň som preplakala a potom som začala študovať a pripravovať sa na to, čo nás čaká, hoci som do poslednej chvíle stále verila a modlila sa, nech sa stane zázrak. Hovorila som o našej nožičke nahlas, v práci a na okolí a tak sa mi podarilo skontaktovať sa s Juniorovou mamkou, ktorej ďakujem za prvotné informácie, s mamkou Aďkou a jej dcérkou Emkou, tiež z Košíc a Jankou s malým Miškom z Nitry. Priznám sa, že stránka peckárov mi zo začiatku prišla ako nejaká reklama pána doktora vo Viedni, až kým som nehovorila s mamičkami a starou mamou Máriou. Preto naša veľká vďaka patrí práve starej mame Márii za pomoc pri komunikácii s pánom Dr. Radlerom, doteraz nás sprevádzala na všetkých návštevách Viedne a môžem povedať, že stará mama je úžasný človek. Práve cez starú mamu sme sa spojili s pánom doktorom ešte pred pôrodom, boli sme predbežne dohodnutí na konzultácii v druhej polovici júla, nakoľko termín pôrodu som mala 11.7.2014. Keďže malinká prišla na svet o 2 týždne skôr, termín sme upravovali ešte v pôrodnici, v stredu nás prepustili, bežali sme vybaviť pas, aby sme to najbližší pondelok stihli. Monika bola veľmi zlatá, prespala celú cestu, cesta z Košíc nám ubiehala dobre. S manželom sme boli veľmi zvedaví, čo nám pán doktor vo Fusszentre povie. Potvrdil PEC, taký stredný stupeň, povedal, že štyri sadrovania a potom pravdepodobne tenotómia. Hneď utorok prvé sadrovanie a potom ešte ďalšie tri. Prvé tri sadrovania sme absolvovali s nocovaním v Bratislave, štvrté a deň tenotómie sme odšoférovali na otočku. Malá všetko v pohode zvládala, boli sme na všetko psychicky pripravení. Našťastie máme okolo seba rodinu, ktorá nám pomáha, či už finančne alebo s dievčatami, a to je asi najcennejšie. Po štyroch sadrovaniach sme teda s Monikou absolvovali tenotómiu v Speisingu. Personál, prostredie, pán doktor, všetko bolo super, naložená posledná sadrička a šlo sa domov. Monika to zvládla super, cestou domov v aute bola ešte umrnčaná, proti bolesti sme podávali čípok, ktorý sme dostali ešte v nemocnici. Po troch týždňoch kontrola, sadrička dole, krásna nôžka, tešila som sa na to, že si ju vybozkávam, vymojkám, že si obe nôžky chytím do rúk, stalo sa. A začalo obdobie obúvania AFO sandálikov. Aj napriek prázdninovému režimu poisťovne sa nám podarilo sandáliky vybaviť na predpis, tak sme cestovali do Viedne už s nimi, pán doktor Radler nám trpezlivo vysvetlil, ako správne sandáliky uťahovať. Sandáliky sme mali zo začiatku na celý deň 22-23 hodín, iba čo vykúpať a prebaliť, a postupne sa to skracovalo na 16-18 hodín a dnes má Monika 14 mesiacov a sandáliky máme na denný (dva spánky) a nočný spánok. Poslednú kontrolu sme mali v polovičke augusta a pán Dr. Radler bol spokojný, nôžky sú krásne. Ešte stále dosť hypemobilné, ale snáď toto už zvládneme. Naša Monika sa vyvíjala normálne, práve včera sa sama pustila, takže už chodíme. Vďaka nášmu ochoreniu sme spoznali mnoho super ľudí, s ktorými sme v kontakte a vymieňame si osobné skúsenosti a môžem povedať, že sa za ten vyše rok stali našimi priateľmi. Ďakujeme OZ Pecka za možnosť zbierania 2%, je to veľká pomoc. A chcela by som posmeliť všetkých, ktorí váhajú, či navštíviť Dr. Radlera, či už čakáte dieťatko s PEC a čítate tieto príbehy, alebo už sa liečite tu na SK, neváhajte, choďte. Aj ja som váhala, z Košíc je to naozaj ďaleko, spolu to máme cca. 1300 km, cesta je náročná, ide to do peňazí, ale neľutujem ani jedno euro a som na seba hrdá a max. spokojná, že som urobila to najlepšie pre svoje dieťa a že som stavila na istotu. V živote by som si neodpustila, keby sa niečo tu pokazilo (nevravím, žeby sa muselo), ale čo ak, vyčítala by som si to celý život a tak viem, že som urobila maximum, čo sa dalo. Preto, ak uvažujete, či už ja, alebo ktorákoľvek mamka vám určite pomôže svojimi skúsenosťami, ozvite sa, pýtajte sa. Okrem toho je Viedeň krásna a ja beriem tento výlet pri dvoch deťoch ako svoju psychohygienu. Pozdravujeme všetkých a želáme krásne zdravé nôžky. Monika s rodinou, Košice.