Náš príbeh sa začal sa 6. júna 2014, keď sa nám narodilo vytúžené dieťatko. Po ťažkom celodennom pôrode konečne prišiel na svet Tomáško. Na druhý deň mi ho priniesli ukázať so slovami, že má vykrivené nôžky. ale že to nie je nič vážne, že sa to napraví, stačí par krát presadrovať a nôžky budú ok. To mi povedal ortopéd u nás v Dolnom Kubíne. Preplakala som celých 10 dní v nemocnici, Tomáško, keď ho sadrovali, plakal na celú nemocnicu. Teraz viem, aká som bola hlúpa, že som tomu nevenovala až takú pozornosť, že som si nepozisťovala, o čo vlastne ide. Chodili sme sadrovať každý týždeň, spolu 10x. Potom nám pán doktor dal sadry na dva dni dolu s tým, že uvidíme, ako sa nôžky budú správať a ak sa nebudú vracať späť dovnútra, dá vyrobiť DB dlahy… Celá šťastná som s Tomáškom prišla domov bez sadry. Už na druhý deň bolo vidieť, že nôžky sa mu stáčajú naspäť. Lekár nás poslal za nejakým protetikom, aby mu dal vyrobiť dlahy. Protetik nás odbil tým, že na také malé dieťa nevie vyrobiť topánočky. Dostali sme znova sadry s odporúčaním do BA za profesorom Kokavcom. Plní očakávaní sme sa tešili na toto stretnutie, pretože pán prof. bol opisovaný ako odborník v Ponsetiho sadrovaní na Slovensku. Stretnutie prebehlo asi tak, že najskôr sa na nás pozerali, prečo bol Tomáško sadrovaný až 10x a prečo vlastne mu robili sadry tak, ako mu robili. S manželom sme boli celí zošokovaní. Nakoniec povedal, že ak chceme, presádrujú nám nôžky a budeme každý týždeň chodiť na sadrovanie k nim. Keď dávali Tominovi sadry dole, zapílili mu do nôžky, na čo sme dostali odpoveď, že to je iba škrabanec, že ešte že to netreba zašívať. Žiadne ospravedlnenie ani nič. Ja som bola cela uplakaná a Tomáško ani nevravím. Tak ako plakal pri tom sadrovaní, som ho ešte plakať nepočula. Bolo to fakt hrozné, tvrdili nám, že to tak má byť. Pán profesor mu zasadroval ľavú nôžku a pravú dal zasadrovať nejakému učňovi, že aby sa to naučil. Cesta domov z Kramárov bola katastrofálna (máme to tak na 3,5 hod.). Tomáško plakal stále, ani nezaspal a doma sme mysleli, že tu sadru mu sami zložíme… nakoniec sa nám ho podarilo utíšiť…aj my sme sa utešovali, že veď vedia, čo robia. Predsa by nešli ubližovať malému dieťaťu. Na Kramáre sme chodili každý pondelok. Každý raz sadroval niekto iný a nakoniec usúdili, že treba robiť tenotómiu na ľavej nôžke. Pani doktorka Frištáková rozhodla, že pravú nôžku netreba operovať (aj keď podľa nás vyzerala horšie ako tá ľavá). Po tenotómii dali sadru na tri týždne a na pravej nôžke mal Tomáško ortézu. Odišli sme s tým, že máme prísť o 3 týždne na kontrolu. Potom bude nosiť topánočky. Zasa som uverila doktorom, ktorí nám povedali, že topánočky, čo mu dali vyrobiť, sú dobré, aj keď mu boli o 4 čísla väčšie. Pani doktorka nevedela topánočky Tomáškovi ani obuť, tak nám ich dala do rúk, že mu ich máme obuť vonku na chodbe a že máme prísť za 4 týždne na kontrolu. Prišli sme na kontrolu, vyzula som Tomanovi topánočky, doktorka sa pozrela, odišla a že ich mám obuť a poslala nás domov s tým, že pravá nôžka sa napraví sama a že keď mu nôžky dorastú, topánky mu budú dobré. Po dvoch mesiacoch boli stále veľké… celé vyšetrenie trvalo možno nejakých 10 minút aj to len preto, že som mu nemohla topánočky obuť, lebo vždy sa vzpieral, Pani doktorka bola pri nás možno nejakých 5 minút. Poslala nás na rehabilitáciu, chodili sme tam už nás na Orave raz za týždeň (8 krát). … cvičiť mi kázali aj doma aspoň 2x za deň, čo som samozrejme robila…Vtedy som netušila, že som tým Tomáškovi ubližovala. Nastalo také obdobie, že Tomáško si začal nôžku vyberať z topánky. To sa mi nepozdávalo. Hľadala som pomoc a objavila stránku peckárov, rozhodla som sa kontaktovať združenie PEC. Zareagovala STARÁ MAMA, poradila, ako s veľkosťou topánok a potvrdila, že to vyzúvanie nie je dobré. Vďaka nej sme sa odhodlali isť s Tominom do Viedne. Bola ochotná ísť s nami, keďže nevieme jazyk. Dr. Radler potvrdil naše obavy, že pravá nôžka fakt nie je v poriadku. Odporúčal zmenu DB dlahy – objednali sme potom ihneď „michelky“. Povedal, že to skúsi s dvoma mesiacmi, či sa nožička nenapraví, ak nie, bude potrebná tenotómia aj na pravej nožičke. Musíme s tým rátať. Vieme, že je to dosť finančne náročné, musíme to nejako „polepiť“. Tak nám držte palce pri ďalších kontrolách. Nech je to stále lepšie. Rada by som oslovila mamičky ktoré rozmýšľajú, kde liečiť svoje dieťa s týmto problémom. Ja by som už svojho Tomina nezverila žiadnemu odbornikovy tu u nas na Slovensku. Nakoniec sme museli tenotomiu absolvovat a este nam museli davat do nôžky drôtik kôli velkej hybnosti strednej nohy (kôli zle nasadeným sadram zo Slovenska). Tomáško operáciu zvladol v pohode ešte v ten deň sme mohli ist domov keďže sa nevysitli niake problemy… Potom sme po 3 mesiacoch boli davat dole sadry ktore sa nedali porovnavat stymy co sme mali na Slovensku…Tieto boli na prvy pohlad ine… Pri davani sadier dolu z noziciek vybrali Tomaskovy aj ten drotik… ktory pomohol!!! Na kotrole sme boli uz 2x od tenotomie a dr. Radler bol spokojny. Dlahy nosime uz len na spanok max 12 hodin ak spinkame dlhsie tak ich este mame na nozkach ale ak nie mame len tych 12… Tomino uz vie ist pekne za ruku zatial to vyzera fajn tak dufam ze to tak aj ostane… Nikdy neolutujem volbu ist do Viedne a do smrti ostanem vdacna jednej uzasnej,ochotnej a obetavaj zene… Stara mama nam neskutocne pomohla a nebyt jej neviem ako sme na tom terzaz!!! Dakujeme aj za tuto stranku vdaka ktorej mam informacie a ked nieco vzdy mi tu poradia… Viem ze sme este nevyhrali ale mi to dame mame okolo seba skvely ludi a sikovneho Tomaska… este raz Dakujeme!!!
Pridávam info o našom liečení nášho Tomina. Do troch rokov sme nosili JM dlahy bez problému vydržal tých 12 hod. Po kotrole v minulom roku v maji dr.Radler povedal že môžeme dlahy odložiť. Bol to pre nás obrovský šok ale tak nôžky skontroloval a mi mu veríme tak sme dlahy odložili. Ten pocit vidieť svoje dieťa ako si skrčí nôžky v spanku a konečne nič nebúchalo o stenu ani o posteľ 🙂 Mali sme doma trojročné bábätko 🙂 No asi po dvoh mesiacoch sa nám začala ľavá nôžka stáčať tak sme mali neplánovanú kontrolu na ktorej sme sa dozvedeli že na 40% nám hrozí transfer šliach. Som z toho zničená aletak neako dáme. Dostali sme ADM dlahy na noc. Je to pre nás stále boj lebo Tomáško ich nerijal ale tak sa daako snažíme aby sme sa vyhli operácii. Ďalšiu kontrolu máme v apríli tak som sama zvedavá ako nám to dopadne. A okrem toho je Tominko jedno živé stvornie ktoré najviac na svete milujeme 🙂 Všetko nám pomáha zvládať Stará mama peckárov ktorá mi je veľkou oporou. Ďakujeme 🙂 Tak aktualizujeme náš príbeh. Keďže Tomino ADM odmieta vydrží v nich max 2-3 hodiny čo sa odzrkadlilo na jejho nôžkach čaká nás tento rok transfer šliach na oboch nôžkach… Tak nám držte všetci palce nech to neako zvládneme kedže nám pribudol malý batôžtek Tominkovi sestrička ale pán docent Radler povedal že pravdepodobne nebude musieť po operácii nosiť už ani ADM tak hádam operácia pomôže…