Naše príbehy

Celý náš príbeh má svoj začiatok už v 24. týždni tehotenstva. V jedno nedeľné ráno okolo mojich narodenín mi manžel oznámil, aby som sa vychystala, že ideme na výlet. Netušila som kam, no tešila som sa. Zaviezol ma do Hlohovca, hneď mi bolo jasné, že ideme na 3D ultrazvuk. Bol to môj sen vidieť bábatko v brušku, čo robí, ako vyzerá. Ultrazvukové vyšetrenie prebiehalo dobre, pán doktor všetko meral, kontroloval. Dozvedeli sme sa, že čakáme chlapčeka, nášho Miška Všimla som si, že sa lekár akosi dlho zaoberá nožičkami, no v záplave emócií z toho, že vidím naše bábätko, som tomu neprikladala väčší význam. Po vyšetrení nám lekár povedal, že všetko je v poriadku, AKURÁT nožičky nie sú také, akoby mali byť. Ukázal nám ľavú aj pravú nožičku, jasne bolo vidieť, že sú skrútené dovnútra k sebe....
Ahojte, toto je náš príbeh Keď len jedno dieťa, vďaka tomu, čo teraz napíšem, bude liečené vo Viedni u Dr. Radlera, bude to pre mňa výhra. 4.12.2013 sa nám narodila druhá dcérka Stelka a s obojstranným PEC. Rodila som v Ružinove a po pôrode mi povedali, že malá má trošku krivé nôžky, a že s ňou bude treba cvičiť. Keď som ju na izbe rozbalila a poobzerala si nôžky, bola som prekvapená, ale rozhodnutá cvičiť. Po dvoch hodinách prišla fyzioterapeutka a predviedla mi cviky, ktoré mám robiť tak často, ako sa len dá. Každý, kto prišiel do izby, sa pýtal: „To Vaša malá má tie krivé nôžky?“ Na druhý deň prišla pediatrička a tá mi povedala, že masážami sa to nespraví a malej určite budú sadrovať nožičky. Odporučila ma na Kramáre k pánu doktorovi Kokavcovi. Podarilo sa mi u neho vybaviť...
Samko sa narodil po tehotenstve bez komplikácii 12.9. 2013. Manžel mi hneď po pôrode povedal, že má nejaké „čudné“ uško a obe nôžky vtočené dovnútra. Ušku som nepripisovala nijakú dôležitosť – veď novorodenci sú všetci ešte nejaký čas „pokrčení“, na nohy som ale myslela celú noc. Ráno, keď mi doniesli malého, neviem, či to bolo ešte hormónmi, ale vôbec som to nebrala tragicky. Tešila som sa, že ho mám. Kríza prišla až v ten istý deň popoludní, keď za mnou prišla rehabilitačná sestra. Veru – s odstupom času mi to je čudné, žiadny z lekárov, ani moja „zaplatená“ gynekologička neprišiel a nepovedal mi, čo je vo veci. Až rehabilitačná mi teda povedala, o čo ide a „zatejpovala“ malému nožičky. Efekt žiadny. Večer pri prvom kúpaní sa mu páska z nôh pekne-krásne sama odlepila. Na ďalší deň...
Radi by sme sa aj my podelili s našim príbehom – možno tým napomôžeme niektorým váhavým rodičom, ktorí aktuálne riešia dilemu, či sa rozhodnúť pre liečbu na Slovensku alebo sa zveriť do rúk skutočného odborníka Dr. Radlera.Dcérka sa narodila 3.3.2012 v Ružinovskej nemocnici. Pár hodín po pôrode mi prišla detská lekárka oznámiť "tú" správu. Niekoľkými vetami mi oznámila, že malej nožičky nevyzerajú normálne, aby som sa vraj nezľakla, keď ich uvidím. (Nemusela som ich ešte ani vidieť a už som sa bála.) V nemocnici s malou nerobili lekári nič, nikto mi nepovedal  ani presnú diagnózu a ani to, čo nás vlastne čaká. Prvé informácie som sa dozvedela od švagrinej, ktorá v tom čase študovala medicínu.  A od nej som prvý krát počula...
Kareem sa narodil 9.septembra 2009. Predčasne, ale všetko bolo v poriadku. Narodil sa večer a hneď na ďalší deň mi pani primárka novorodeneckého oddelenia prišla povedať, že malý má vývojovú chybu nožičky. Nikdy som o ničom podobnom nepočula a bol to pre mňa šok, keďže to nevidel ani jeden lekár na ultrazvuku. Lekárka ma upokojovala, že dostane sadru a bude musieť nosiť pevnejšiu obuv, ale že to bude v poriadku. Oznámila mi, že volala ortopéda a že o chvíľu sa príde na neho pozrieť, či je potrebné sadrovanie, alebo bude stačiť masírovať.Masírovanie nestačilo a tak už 18 hodín po narodení mu lekár nasadil prvé sadry. Mali sme hrozne zlatého ortopéda, ktorý mi všetko vysvetlil, zarazila ma ale dĺžka sadrovania - 6 mesiacov. Keďže malý bol...

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk