Naše príbehy

Náš príbeh sa začal pár minút po pôrode, keď mi detská doktorka oznámila, že sa mi narodili dve dievčatká. Jedno úplne zdravé a druhé, druhé má problém s nožičkami.Popravde ja som vtedy ani veľmi nevnímala, čo mi hovorí. Bola som rada, že už mám za tým. Doktorka ale manžela upokojila, že takýto prípad nie je vôbec výnimočný a že problém sa dá odstrániť. Keďže som rodila v nemocnici v Trenčíne, odporučili mi dve oddelenia, v Bratislave alebo Žiline. Na webe som si prečítala ohlasy na žilinskú detskú ortopédiu a rozhodli sme sa objednať tam.Keďže moje dve dievčatá boli narodené v 36 týždni, musela som s nimi ostať ešte 2 týždne v trenčianskej nemocnici. Tu nebola nožičkám venovaná skoro žiadna pozornosť. Po dvoch týždňoch nás konečne pustili domov. Bol to piatok a už na pondelok sme boli...
Martinko
Náš príbeh sa začal úplne nenápadne. Keď sme sa v decembri 2012 dozvedeli, že čakáme bábätko, boli sme šťasní a plní očakávaní. Všetko prebiehalo normálne, chodila som na kontroly k svojmu lekárovi. Celé tehotenstvo ma ubezpečoval, že všetko je v poriadku. Keď som sa pýtala na detaily, možné potenciálne riziká, dostávala som odpoveď, aby som nehľadala problémy tam, kde nie sú, resp. že daná problematika nebola predmetom vyšetrenia, že sa to vykonáva v týždni „xy“.... Spoliehala som sa a dôverovala som. Keď sa týždeň po plánovanom termíne nič nedialo, lekár ma poslal do nemocnice na vyšetrenie a vyvolanie pôrodu. Tam lekár tesne pred pôrodom manželovi povedal, že je tam nález, ale že hádam bude všetko v poriadku. To som ja už bola na sále. Ako prvý sa o...
Rastík sa narodil v 26 t.t.. Dostala som ťažkú preeklampsiu a ako ma informovali doktori, placenta už bola veľmi zničená a malý trpel hypoxiou, musel ísť okamžite von. Mal 800g, potom ešte schudol na 660g. Bolo to len také malé chrastítko, stratené v plienke inkubátore.Domov sme odchádzali po 4 mesiacoch s kyslíkovým prístrojom a stĺpcom diagnóz. Najviac boja nás ale čakalo s hypertóniou. Od začiatku sme začali cvičiť Vojtovku. Rastík sa pomaly preberal k životu, začali maličké pokroky, ale po črevnej viróze sme boli zasa úplne na začiatku a každý pokrok sme museli vybojovať znova.Po troch mesiacoch doma sme nastúpili na 9-dňový rehabilitačný pobyt v martinskej nemocnici, kde sme si užili masáže, laser, parafínové zábaly a aj perličkový kúpeľ (kým sa im nepokazil :-)). Cvičili sme na...
Náš príbeh sa začal v 20. týždni tehotenstva, keď sa ma opýtal doktor na sone, či som bola na amniocentéze a povedal mi, že malá má zle vytočenú nožičku. Do správy napísal diagnózu talipes bilat., ale viac mi k diagnóze nepovedal. Iba to, že sa to operuje a dá sa to do poriadku.Keď som prišla domov, sadla som k internetu a začala som zisťovať, čo tá diagnóza znamená. Dosť som sa naľakala, lebo ako prvé sa ukážu obrázky veľkých afrických detí s brutálne zakrivenými nohami, ako na nich stoja...:-(Na druhý deň som utekala na kontrolné ultrazvuky k inému doktorovi, ale bohužiaľ, potvrdil diagnózu, dokonca do správy dopísal: extrémne varózne postavenie nôh.Päť dní a nocí som surfovala na internete a čítala všetko o PEC na našich aj zahraničných stránkach. Dočítala som sa o...
Vanesska sa narodila 16.2.2012. Dovtedy sme nevedeli o diagnóze PEC, dozvedeli sme sa to až v pôrodnici. Povedali nám, že to stačí masírovať a máme navštíviť ortopéda. Na odporúčanie sme navštívili MUDr. Gajdoša, ktorý nám povedal, že nohu budú sadrovať po týždni. Už vtedy sme hľadali na internete viac o PEC a našli sme stránku peckárov, ktorá nám veľmi pomohla a odporučila, aby sme kontaktovali Dr. Radlera. Vtedy sme už mali prvú sadru, ale predsa sme mu napísali. Po dvoch dňoch nožička Vanesske opuchla, preto sme išli na pohotovosť. Vo večernej službe na Kramároch nepracuje žiadny ortopéd a chirurgovia neboli ochotní dať dole sadru. Nakoniec to urobil urológ, ktorý to robil po prvýkrát a hneď na bábätku. Po dvoch hodinách plaču sme konečne došli domov a povedali sme si, že po...

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk