Naše príbehy

Samko sa narodil po tehotenstve bez komplikácii 12.9. 2013. Manžel mi hneď po pôrode povedal, že má nejaké „čudné“ uško a obe nôžky vtočené dovnútra. Ušku som nepripisovala nijakú dôležitosť – veď novorodenci sú všetci ešte nejaký čas „pokrčení“, na nohy som ale myslela celú noc. Ráno, keď mi doniesli malého, neviem, či to bolo ešte hormónmi, ale vôbec som to nebrala tragicky. Tešila som sa, že ho mám. Kríza prišla až v ten istý deň popoludní, keď za mnou prišla rehabilitačná sestra. Veru – s odstupom času mi to je čudné, žiadny z lekárov, ani moja „zaplatená“ gynekologička neprišiel a nepovedal mi, čo je vo veci. Až rehabilitačná mi teda povedala, o čo ide a „zatejpovala“ malému nožičky. Efekt žiadny. Večer pri prvom kúpaní sa mu páska z nôh pekne-krásne sama odlepila. Na ďalší deň...
Radi by sme sa aj my podelili s našim príbehom – možno tým napomôžeme niektorým váhavým rodičom, ktorí aktuálne riešia dilemu, či sa rozhodnúť pre liečbu na Slovensku alebo sa zveriť do rúk skutočného odborníka Dr. Radlera.Dcérka sa narodila 3.3.2012 v Ružinovskej nemocnici. Pár hodín po pôrode mi prišla detská lekárka oznámiť "tú" správu. Niekoľkými vetami mi oznámila, že malej nožičky nevyzerajú normálne, aby som sa vraj nezľakla, keď ich uvidím. (Nemusela som ich ešte ani vidieť a už som sa bála.) V nemocnici s malou nerobili lekári nič, nikto mi nepovedal  ani presnú diagnózu a ani to, čo nás vlastne čaká. Prvé informácie som sa dozvedela od švagrinej, ktorá v tom čase študovala medicínu.  A od nej som prvý krát počula...
Kareem sa narodil 9.septembra 2009. Predčasne, ale všetko bolo v poriadku. Narodil sa večer a hneď na ďalší deň mi pani primárka novorodeneckého oddelenia prišla povedať, že malý má vývojovú chybu nožičky. Nikdy som o ničom podobnom nepočula a bol to pre mňa šok, keďže to nevidel ani jeden lekár na ultrazvuku. Lekárka ma upokojovala, že dostane sadru a bude musieť nosiť pevnejšiu obuv, ale že to bude v poriadku. Oznámila mi, že volala ortopéda a že o chvíľu sa príde na neho pozrieť, či je potrebné sadrovanie, alebo bude stačiť masírovať.Masírovanie nestačilo a tak už 18 hodín po narodení mu lekár nasadil prvé sadry. Mali sme hrozne zlatého ortopéda, ktorý mi všetko vysvetlil, zarazila ma ale dĺžka sadrovania - 6 mesiacov. Keďže malý bol...
O diagnóze nášho syna Jakubka sme sa dozvedeli už pri druhom sone. Ostali sme trošku zaskočení, túto diagnózu mala moja mama a mala som ju aj ja, tak som sa vždy obávala, že to bude mať aj moje dieťa. Obe sme sa liečili na Slovensku (kde inde by sme sa v tých rokoch liečili?), obe chodíme a sme relatívne v poriadku, tak ma celá rodina učičíkala, že sa to v súčasnej dobe určite lieči omnoho lepšie ako pred 35 rokmi a že možno malý nebude mať ani veľkú deformitu. No bohužiaľ mal, oznámili nám to v pôrodnici hneď po pôrode a začali ho liečiť v Martinskej fakultnej nemocnici na detskej ortopédii u MUDr. Žišku a MUDr. Babčana. Tí postupovali staršou metódou, ktorú nazývajú tejpovanie, čím ale spôsobili Jakubkovi kožné rany, tzv....
Dávno som sa s Táňou zhodol na tom, že naše spoločné dieťa je našou najdôležitejšou životnou úlohou. Predtým sme podľa plánu vyriešili všetky podružné úlohy, ktoré život práve prinášal – svadbu, bývanie, dizertačnú prácu atď. Uvoľnili sme si ruky a hlavy, aby sme sa mohli plne sústrediť na naplnenie túžby po dieťati. Táto stratégia sa ukázala byť správna. Vyzeralo to, že sny sa ďalej plnia podľa nášho plánu, až sme tomu nemohli uveriť. Tešili sme sa znova a znova, ako sa na tehotenskom teste vyfarbujú tie správne prúžky. Žasli sme nad krevetkou na sonograme. Neskôr sme obdivovali pulzovanie Zinuškinho srdiečka. Dokonca sme ju na sone raz videli aj zívať. Zina zíva. A my dojato zízame. Všetko, ešte aj triple test, bolo v poriadku a keďže sme si všimli prudkú Zinuškinu averziu...

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk