Naše príbehy

Kareem sa narodil 9.septembra 2009. Predčasne, ale všetko bolo v poriadku. Narodil sa večer a hneď na ďalší deň mi pani primárka novorodeneckého oddelenia prišla povedať, že malý má vývojovú chybu nožičky. Nikdy som o ničom podobnom nepočula a bol to pre mňa šok, keďže to nevidel ani jeden lekár na ultrazvuku. Lekárka ma upokojovala, že dostane sadru a bude musieť nosiť pevnejšiu obuv, ale že to bude v poriadku. Oznámila mi, že volala ortopéda a že o chvíľu sa príde na neho pozrieť, či je potrebné sadrovanie, alebo bude stačiť masírovať.Masírovanie nestačilo a tak už 18 hodín po narodení mu lekár nasadil prvé sadry. Mali sme hrozne zlatého ortopéda, ktorý mi všetko vysvetlil, zarazila ma ale dĺžka sadrovania - 6 mesiacov. Keďže malý bol...
O diagnóze nášho syna Jakubka sme sa dozvedeli už pri druhom sone. Ostali sme trošku zaskočení, túto diagnózu mala moja mama a mala som ju aj ja, tak som sa vždy obávala, že to bude mať aj moje dieťa. Obe sme sa liečili na Slovensku (kde inde by sme sa v tých rokoch liečili?), obe chodíme a sme relatívne v poriadku, tak ma celá rodina učičíkala, že sa to v súčasnej dobe určite lieči omnoho lepšie ako pred 35 rokmi a že možno malý nebude mať ani veľkú deformitu. No bohužiaľ mal, oznámili nám to v pôrodnici hneď po pôrode a začali ho liečiť v Martinskej fakultnej nemocnici na detskej ortopédii u MUDr. Žišku a MUDr. Babčana. Tí postupovali staršou metódou, ktorú nazývajú tejpovanie, čím ale spôsobili Jakubkovi kožné rany, tzv....
Dávno som sa s Táňou zhodol na tom, že naše spoločné dieťa je našou najdôležitejšou životnou úlohou. Predtým sme podľa plánu vyriešili všetky podružné úlohy, ktoré život práve prinášal – svadbu, bývanie, dizertačnú prácu atď. Uvoľnili sme si ruky a hlavy, aby sme sa mohli plne sústrediť na naplnenie túžby po dieťati. Táto stratégia sa ukázala byť správna. Vyzeralo to, že sny sa ďalej plnia podľa nášho plánu, až sme tomu nemohli uveriť. Tešili sme sa znova a znova, ako sa na tehotenskom teste vyfarbujú tie správne prúžky. Žasli sme nad krevetkou na sonograme. Neskôr sme obdivovali pulzovanie Zinuškinho srdiečka. Dokonca sme ju na sone raz videli aj zívať. Zina zíva. A my dojato zízame. Všetko, ešte aj triple test, bolo v poriadku a keďže sme si všimli prudkú Zinuškinu averziu...
Naše usmiate slniečko
 Šimonko sa narodil 22.12.2012 v Trenčíne. Pred pôrodom sme nič netušili o PEC, neviem, či preto, že máme neschopnú gynekologičku (uisťovala nás, že bábätko sa vyvíja v poriadku), alebo preto, že sa to nedalo zistiť. Tak či tak, nakoniec dobre, že sa to nezistilo pred pôrodom. Neviem si predstaviť, že by sme mali tie zmiešané pocity – radosť z inak zdravého syna a smútok a zúfalstvo z PEC.Pôrod prebiehal úplne štandardne, bolesti, sprcha ... pôrod. Otec: „ Keď som videl, ako Šimonko práve „vyliezol“ von, ako tam leží na tej posteli, bol to najšťastnejší moment ,aký som doteraz zažil. Keď ho vzala sestra z detského oddelenia osušiť a skontrolovať, všimol som si, že má skrútené chodidlá. Ale odpoveď sestry: „To sa...
P { margin-bottom: 0.08in; } V deň mojich tridsiatych narodenín sa narodil môj syn Miško s diagnózou PEC na pravej nôžke. O deformácii som sa dozvedela až po pôrode. Na pôrodnej sále som si to ešte neuvedomovala, ani o pár hodín neskôr, keď som sa išla na syna pozrieť, mi nenapadlo, aké s tým bude ešte trápenie. Asi miliónkrát som si kládla otázku: „Prečo práve on?” a obviňovala som sa z toho. Najhoršie bolo, že pri každom prebaľovaní som nôžku mala na očiach. Vtedy ma priateľ veľmi psychicky podržal a poznamenal, že sú aj oveľa horšie diagnózy. Od druhého dňa až do prepustenia z nemocnice nás navštevovala rehabilitačná sestra a ukázala mi pár cvikov na nôžky (ľavú nôžku mal tiež vbočenú dovnútra, nejednalo sa o PEC, cvičením sa upravila) a pri tuhej pravej nôžke...

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk