Naše príbehy

Dávno som sa s Táňou zhodol na tom, že naše spoločné dieťa je našou najdôležitejšou životnou úlohou. Predtým sme podľa plánu vyriešili všetky podružné úlohy, ktoré život práve prinášal – svadbu, bývanie, dizertačnú prácu atď. Uvoľnili sme si ruky a hlavy, aby sme sa mohli plne sústrediť na naplnenie túžby po dieťati. Táto stratégia sa ukázala byť správna. Vyzeralo to, že sny sa ďalej plnia podľa nášho plánu, až sme tomu nemohli uveriť. Tešili sme sa znova a znova, ako sa na tehotenskom teste vyfarbujú tie správne prúžky. Žasli sme nad krevetkou na sonograme. Neskôr sme obdivovali pulzovanie Zinuškinho srdiečka. Dokonca sme ju na sone raz videli aj zívať. Zina zíva. A my dojato zízame. Všetko, ešte aj triple test, bolo v poriadku a keďže sme si všimli prudkú Zinuškinu averziu...
Naše usmiate slniečko
 Šimonko sa narodil 22.12.2012 v Trenčíne. Pred pôrodom sme nič netušili o PEC, neviem, či preto, že máme neschopnú gynekologičku (uisťovala nás, že bábätko sa vyvíja v poriadku), alebo preto, že sa to nedalo zistiť. Tak či tak, nakoniec dobre, že sa to nezistilo pred pôrodom. Neviem si predstaviť, že by sme mali tie zmiešané pocity – radosť z inak zdravého syna a smútok a zúfalstvo z PEC.Pôrod prebiehal úplne štandardne, bolesti, sprcha ... pôrod. Otec: „ Keď som videl, ako Šimonko práve „vyliezol“ von, ako tam leží na tej posteli, bol to najšťastnejší moment ,aký som doteraz zažil. Keď ho vzala sestra z detského oddelenia osušiť a skontrolovať, všimol som si, že má skrútené chodidlá. Ale odpoveď sestry: „To sa...
P { margin-bottom: 0.08in; } V deň mojich tridsiatych narodenín sa narodil môj syn Miško s diagnózou PEC na pravej nôžke. O deformácii som sa dozvedela až po pôrode. Na pôrodnej sále som si to ešte neuvedomovala, ani o pár hodín neskôr, keď som sa išla na syna pozrieť, mi nenapadlo, aké s tým bude ešte trápenie. Asi miliónkrát som si kládla otázku: „Prečo práve on?” a obviňovala som sa z toho. Najhoršie bolo, že pri každom prebaľovaní som nôžku mala na očiach. Vtedy ma priateľ veľmi psychicky podržal a poznamenal, že sú aj oveľa horšie diagnózy. Od druhého dňa až do prepustenia z nemocnice nás navštevovala rehabilitačná sestra a ukázala mi pár cvikov na nôžky (ľavú nôžku mal tiež vbočenú dovnútra, nejednalo sa o PEC, cvičením sa upravila) a pri tuhej pravej nôžke...
Moje druhé tehotenstvo prebiehalo úplne skvele, žiadne problémy a dokonca som sa rozhodla aj pre 3D ultrazvuk (v 24.tt a všetko bolo v poriadku). Pôrod bol spontánny a hlavne...rýchly. Keď sa mi 11.11.2007 Peťko narodil, nič som netušila. Na druhý deň mi prišla pediatrička oznámiť, ako sa má bábätko a že má vbočené nožičky. Myslím, že manžel a rodičia to zobrali oveľa horšie ako ja (v rodine nemáme žiadne choroby). Nikto mi nevedel vysvetliť "PREČO…?" a tak som si dlhých 8 mesiacov myslela, že je to z polohy v brušku a že nemal dosť miesta. Ortopedička mi povedala, že sa to dá veľmi jednoducho liečiť sadrovaním. Takže po odchode z pôrodnice sa začal 4,5 mesačný kolotoč sadrovania a behania ku kožnej, lebo pokožka nožičiek to dosť zle znášala. Keď...
Marek sa narodil v ilavskej nemocnici 21.2.2011 po takmer bezproblémovom tehotenstve, keď nepočítam nevoľnosti a iné bežné problémy. Keď som ho po narodení uvidela, hneď som vedela, čo má s nožičkami. Narodila som sa s tou istou diagnózou aj keď iba na ľavej nohe. Detská sestrička mi ešte na sále povedala, že budeme cvičiť a bude to dobré. Ja som si myslela svoje. Z rozprávania mojej mamy som mala trochu predstavu o tom, čo všetko si preskákala, ako ma sadrovali, ako vybavovala operáciu... Celých 5 dní strávených v pôrodnici som viac-menej pretelefonovala. Manžel aj s mamou zisťovali na internete, čo sa dalo. Dočítali sa o Žiline, o Viedni, o Ponsetiho metóde.Detská lekárka v nemocnici bola starostlivá. Povedala mi, že zavolajú k malému ortopéda, ale najskôr mu musia trošku vyliečiť...

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk