Naše príbehy

Moje tretie tehotenstvo prebiehalo úplne normálne až do piateho mesiaca. Po dvoch synoch, ktorí sú úplne zdraví, som po dlhšej dobe otehotnela. Boli sme veľmi šťastní, po bábätku sme veľmi túžili a tajne som dúfala, že to bude konečne vytúžená dcéra. Pretože som bola už staršia – v čase otehotnenia som mala 38 rokov, podstúpila som všetky potrebné vyšetrenia, genetiku, odber plodovej vody. Všetko bolo v úplnom poriadku. Keď prišli výsledky z plodovej vody, dozvedela som sa, že dieťatko je zdravé, je to dievčatko. Naša radosť a šťastie bolo nekonečné. Až do okamihu, keď som išla na 3D sono do Hlohovca, lebo som túžila moje dievčatko vidieť. Všetko sa zrútilo. Lekár nás poslal do Bratislavy na potvrdenie diagnózy. O pár dní sme išli na Kramáre s obrovskou...
Náš príbeh sa začal v 24.tt tehotenstva, keď nám na morfologickom ultrazvuku oznámili, že Arturko má zväčšené obličkové panvičky a má krivé nôžky. Vraj treba, aby sme absolvovali stretnutie s lekárom na genetike, nakoľko je možné, že dieťatko bude trpieť Downovým syndrómom. Bola som ako v tranze, dovtedy mi nikto nič nepovedal, všetky výsledky boli v poriadku a zrazu toto. O diagnóze PEC nepadlo ani slovo. Vraj to nie je nič vážne, budeme cvičiť, bábätká majú mäkké kosti a šľachy, to rozcvičíme a bude OK. Nestačilo, že do gynekologickej ambulancie som chodila ako na hodiny klavíra, problémy sa stále iba kopili. Stretnutie na genetike dopadlo veľmi dobre. Na základe všetkých výsledkov a rodinnej anamnézy vylúčili DS, no stále ma mátali krivé nožičky. Potrebovala som opätovný ultrazvuk. No...
Svoje prvé tehotenstvo som si neskutočne užívala, dokonca som si priala byť ako slonica tehotná tri roky:). Neočakávali sme s manželom žiadne komplikácie, keďže som prešla rukami asi šiestich lekárov, dokonca aj sono mi robili asi traja, vrátane 4D. A ani jeden nevidel/nespomenul nič, čo by sa týkalo nožičiek. Maxíkovi sa na svet nechcelo (možno tušil, čo ho tu čaká), a tak 9 dní po termíne došlo na vyvolávanie pôrodu. Cely môj starostlivo pripravovaný pôrodný plán sa zvrtol úplne opačným smerom a o 1,5 dňa neskôr, 2.11.2014 sa narodil náš Maxidrobec:). Pravý bonding si užil skôr manžel, pokým ja som bojovala s placentou. Neskôr mi manžel oznámil, že Maxík je krásny a v poriadku, len má čosi s nožičkami. Doktori vraj povedali, že sa to spraví, možno masážami a cvičením, že to nie je nič...
Náš príbeh sa začal sa 6. júna 2014, keď sa nám narodilo vytúžené dieťatko. Po ťažkom celodennom pôrode konečne prišiel na svet Tomáško. Na druhý deň mi ho priniesli ukázať so slovami, že má vykrivené nôžky. ale že to nie je nič vážne, že sa to napraví, stačí par krát presadrovať a nôžky budú ok. To mi povedal ortopéd u nás v Dolnom Kubíne. Preplakala som celých 10 dní v nemocnici, Tomáško, keď ho sadrovali, plakal na celú nemocnicu. Teraz viem, aká som bola hlúpa, že som tomu nevenovala až takú pozornosť, že som si nepozisťovala, o čo vlastne ide. Chodili sme sadrovať každý týždeň, spolu 10x. Potom nám pán doktor dal sadry na dva dni dolu s tým, že uvidíme, ako sa nôžky budú správať a ak sa nebudú vracať späť dovnútra, dá vyrobiť DB dlahy... Celá šťastná som s Tomáškom prišla domov bez...
Celý náš príbeh má svoj začiatok už v 24. týždni tehotenstva. V jedno nedeľné ráno okolo mojich narodenín mi manžel oznámil, aby som sa vychystala, že ideme na výlet. Netušila som kam, no tešila som sa. Zaviezol ma do Hlohovca, hneď mi bolo jasné, že ideme na 3D ultrazvuk. Bol to môj sen vidieť bábatko v brušku, čo robí, ako vyzerá. Ultrazvukové vyšetrenie prebiehalo dobre, pán doktor všetko meral, kontroloval. Dozvedeli sme sa, že čakáme chlapčeka, nášho Miška Všimla som si, že sa lekár akosi dlho zaoberá nožičkami, no v záplave emócií z toho, že vidím naše bábätko, som tomu neprikladala väčší význam. Po vyšetrení nám lekár povedal, že všetko je v poriadku, AKURÁT nožičky nie sú také, akoby mali byť. Ukázal nám ľavú aj pravú nožičku, jasne bolo vidieť, že sú skrútené dovnútra k sebe....

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk