Naše príbehy

14. augusta sa nám po dlhých rokoch čakania narodilo vytúžené dieťatko Oliver. Až do pôrodu sme okrem hydronefrózy obličiek nemali informácie o žiadnych prípadných nedostatkoch. Po cisárskom pôrode na Antolskej ulici v Bratislave mi lekárka povedala len toľko, že má niečo s nožičkami, sú trošku zakrivené, ale ak dvakrát pocvičíme, všetko bude v poriadku. Nakoľko náš prípad vôbec neevidovali ako vážny, v čase pobytu v nemocnici sa nám nevenoval žiadny ortopéd. Po prepustení z nemocnice sme konzultovali stav Oliverových nožičiek s viacerými odborníkmi. Medzi inými sme si vypočuli aj názor, že je úplne zbytočné riešiť to teraz, počkajme 6-7 mesiacov a po operácii sa uvidí, či bude vôbec niekedy chodiť. Až MUDr. Gajdoš nám povedal, že zázraky neexistujú, s touto diagnózou treba dieťatko čo...
Moje druhé tehotenstvo prebiehalo v poriadku, až pri ultrazvuku v 20.tt mi povedali, že bábätko ma vytočenú ľavú nôžku smerom dovnútra. Náš prvý syn mal pri narodení vytočenú pravú nôžku (ale to sa stratilo v prvých dňoch), brala som to tak, že teraz to je naopak. Lenže pri nasledujúcom vyšetrení potvrdili, že ide o diagnózu PEC. Doktorka mi vysvetlila, že to sa napraví cvičením a sadrovaním. Vtedy sme žili v Španielsku, kde sa narodili obaja naši synovia. Začala som hľadať informácie na internete. Báli sme sa, čo nás čaká. Riško sa narodil 20.11.2012. V deň narodenia prišiel k nám na izbu doktor z traumatológie a opísal nám, ako bude vyzerať Riškova liečba. Vravel, že ho budeme musieť sadrovať, ale že operácia nebude nutná. Tak sa nám trošku uľavilo, že nemusia synovi rezať nôžku....
Moje tretie tehotenstvo prebiehalo úplne normálne až do piateho mesiaca. Po dvoch synoch, ktorí sú úplne zdraví, som po dlhšej dobe otehotnela. Boli sme veľmi šťastní, po bábätku sme veľmi túžili a tajne som dúfala, že to bude konečne vytúžená dcéra. Pretože som bola už staršia – v čase otehotnenia som mala 38 rokov, podstúpila som všetky potrebné vyšetrenia, genetiku, odber plodovej vody. Všetko bolo v úplnom poriadku. Keď prišli výsledky z plodovej vody, dozvedela som sa, že dieťatko je zdravé, je to dievčatko. Naša radosť a šťastie bolo nekonečné. Až do okamihu, keď som išla na 3D sono do Hlohovca, lebo som túžila moje dievčatko vidieť. Všetko sa zrútilo. Lekár nás poslal do Bratislavy na potvrdenie diagnózy. O pár dní sme išli na Kramáre s obrovskou...
Náš príbeh sa začal v 24.tt tehotenstva, keď nám na morfologickom ultrazvuku oznámili, že Arturko má zväčšené obličkové panvičky a má krivé nôžky. Vraj treba, aby sme absolvovali stretnutie s lekárom na genetike, nakoľko je možné, že dieťatko bude trpieť Downovým syndrómom. Bola som ako v tranze, dovtedy mi nikto nič nepovedal, všetky výsledky boli v poriadku a zrazu toto. O diagnóze PEC nepadlo ani slovo. Vraj to nie je nič vážne, budeme cvičiť, bábätká majú mäkké kosti a šľachy, to rozcvičíme a bude OK. Nestačilo, že do gynekologickej ambulancie som chodila ako na hodiny klavíra, problémy sa stále iba kopili. Stretnutie na genetike dopadlo veľmi dobre. Na základe všetkých výsledkov a rodinnej anamnézy vylúčili DS, no stále ma mátali krivé nožičky. Potrebovala som opätovný ultrazvuk. No...
Svoje prvé tehotenstvo som si neskutočne užívala, dokonca som si priala byť ako slonica tehotná tri roky:). Neočakávali sme s manželom žiadne komplikácie, keďže som prešla rukami asi šiestich lekárov, dokonca aj sono mi robili asi traja, vrátane 4D. A ani jeden nevidel/nespomenul nič, čo by sa týkalo nožičiek. Maxíkovi sa na svet nechcelo (možno tušil, čo ho tu čaká), a tak 9 dní po termíne došlo na vyvolávanie pôrodu. Cely môj starostlivo pripravovaný pôrodný plán sa zvrtol úplne opačným smerom a o 1,5 dňa neskôr, 2.11.2014 sa narodil náš Maxidrobec:). Pravý bonding si užil skôr manžel, pokým ja som bojovala s placentou. Neskôr mi manžel oznámil, že Maxík je krásny a v poriadku, len má čosi s nožičkami. Doktori vraj povedali, že sa to spraví, možno masážami a cvičením, že to nie je nič...

Stránky

Dve percentá z dane na Pravda.sk