Náš príbeh

Ahoj kamaráti! Náš PEC príbeh sa začal 4. októbra 2016, keď sa nám v topoľčianskej nemocnici narodil náš vytúžený chlapček, síce o mesiac skôr – malý zvedavec – ale zdravý ako buk. S výnimkou pravej nožičky. Tá, podľa lekárov, bola polohou v brušku „málinko“ deformovaná. Boli sme veľmi prekvapení, nakoľko tehotenstvo prebehlo bez akýchkoľvek komplikácií. Všetci – počnúc lekárkou a sestričkami na oddelení, cez ortopéda a rehabilitačnú sestru, až po našu pediatričku – nás však ubezpečovali, že pravidelným cvičením (a neskôr nosením plastovej ortézky vyrobenej na mieru) bude nožička v poriadku. Zaslepení láskou k nášmu anjelikovi sme im verili. Po návrate z pôrodnice sme sa však museli postaviť zoči-voči realite. Lekári navzájom spochybňujúci si diagnózu, sadrovanie vs. cvičenie, prvé, volajme to, sadry a následné problémy s každou a jednou… Stále sme však slepo verili, že pre naše dietko robíme to najlepšie. Naše vlastné dieťa nám však otvorilo oči. Keď si už po tretí, či štvrtý krát sadru z nožičky skopal, začali sme pochybovať, či sú tie sadry v adekvátnej kvalite a hodné (bývalého) primára nemocnice, a vôbec či sme v správnych rukách, konečne sme sa pustili pátrať po iných možnostiach liečby. Tu nás pán doktor obvinil, že o ňom ako lekárovi pochybujeme, že takýmto konaním mu vyslovujeme nedôveru a odkázal nás na Kramáre… Našťastie sme medzičasom natrafili na stránku Občianskeho združenia PECKA. Zrazu všetko nabralo rýchly spád… Prvý zúfalý mail pani Márii, prvý termín u Dr. Radlera, prvá sadra bez slzičiek, tenotómia, dlahy… Odvtedy uplynulo osem náročných mesiacov, no z poslednej návštevy Viedne nesieme náramné správy, a síce, režim skrátený na nočný spánok, resp. na 12 – 14 hodín! Nedá sa slovami opísať naša radosť, neexistuje nič krajšie ako pohľad na krásne nožičky nášho synčeka. Z celého srdca ĎAKUJEME OZ PECKA za finančný dar, obrovská úprimná vďaka ZA VŠETKO patrí predovšetkým pani Márii a Žanetke. V júni, na stretnutí PECkárov, sme mali možnosť spoznať (nielen) tieto úžasné ženy osobne. Bolo nám cťou. Ešte raz ďakujeme!!!