Matejko

Matej Tunega
Matejko Po dvoch synoch, 12 a 9, sme sa rozhodli pre tretie dieťa. Tehotenstvo prebiehalo bez problémov. Vzhľadom na môj vek, 36 rokov, genetické vyšetrenie dopadlo v poriadku. V 24.-tom týždni som bola na morfologickom vyšetrení. S manželom sme boli plní očakávania, aké bude pohlavie dieťatka. Lekár nám vtedy dosť nešetrne oznámil, že všetko vyzerá v poriadku, ale bábätko má krivé nôžky. Konkrétne ide o diagnózu PEC a aby sme si podrobnosti naštudovali na internete. Našu radosť vystriedal šok. Boli sme zúfalí a nešťastní, ani na um nám nezišlo, že sa nám môže narodiť choré dieťa. Absolvovali sme neskôr ešte jedno vyšetrenie u môjho pôrodníka, ktorý túto diagnózu potvrdil. Uistil nás, že to nie je nič vážne a vo veľa prípadoch stačí rehabilitácia. Ako jediný zo slovenských lekárov nás podporil v úmysle ísť do Viedne. Dlho som zbierala odvahu otvoriť si internet a oboznámiť sa s diagnózou. Dostala som sa na stránku peckárov a začala postupne čítať príbehy. Vďaka príbehom som sa aj ja rozhodla pre liečbu vo Viedni. Postupne sme sa na to psychicky pripravovali. Matejkovi sa na svet nechcelo. Tri dni pred pôrodom som strávila v nemocnici. Narodil sa 13.08.2014 v Trenčíne. Keď sa narodil, detská lekárka nás oboznámila s diagnózou PEC. Neprekvapila nás, pretože sme s tým počítali. Nebol pekný pohľad na jeho nožičky, ale napriek tomu som bola šťastná, pretože Matejko bol krásne bábätko. Večer mi detský lekár oznámil, že Matejko má zvýšené CRP a treba to preliečiť antibiotikami. Počas pobytu v nemocnici manžel kontaktoval našu rodinnú priateľku Elenku, ktorá žije vo Viedni a poprosil o prípadnú pomoc. Elenka si to zobrala za svoje a v priebehu víkendu si naštudovala všetko o diagnóze PEC, kontaktovala Dr. Radlera a zjednala termín na prvú konzultáciu 25.08.2014 o 17:30 vo Fusszentre. Zhodou okolností Elenkini rodičia v 70.-tych rokoch emigrovali do Rakúska z dôvodu liečby ich syna, Elenkinho brata, ktorý mal problém s nožičkami a slovenskí lekári mu nedávali dobré prognózy, že bude plnohodnotne chodiť. Po roku pobytu a liečby v Rakúsku chlapca postavili na nohy a neskôr hrával profesionálne futbal. A späť k nám. Matejkovi CRP neklesalo a lekárka nám povedala, že bude potrebná ďalšia dávka antibiotík a to predĺžilo pobyt v nemocnici. Problém s nožičkami bol teraz druhoradý a lekárka nám radila liečbu v Žiline, resp. odklad termínu vo Viedni. Po našom naliehaní nám Matejka požičali na jednu hodinu z nemocnice, aby sme mu vybavili pas. CRP kleslo a v sobotu sme prišli domov z nemocnice. V pondelok sme vycestovali na prvú konzultáciu k Dr. Radlerovi. Jeho prístup bol veľmi milý, Matejka celého prehliadol a konštatoval stredný stupeň PEC. Čakalo nás 5-6 sadrovaní a následne tenotómia. Prespali sme u Elenky a na druhý deň sme absolvovali prvé sadrovanie v Spital Speising. Po ceste domov trochu plakal, ale inak do zvládol hrdinsky. Boli sme uveličení z prístupu Dr. Radlera, personálu a vybavenia nemocnice. Postupne sme si zvykli na sadry, vždy ich mal okakané:), čo nikomu neprekážalo. Po zložení prvých sadier sme boli užasnutí, aká zmena nastala. Keď sme prišli domov po druhom sadrovaní, Matejkovi sa nožička v sadre posunula, ráno sme museli opäť cestovať na presadrovanie. Po 6-tich sadrovaniach nasledovala 7.10.2014 tenotómia. Matejko to do operácie zvládol bez mliečka výborne. Po 30-tich min. operácie vyšiel usmiaty pán doktor a oznámil nám, že operácia dopadla dobre. Hneď sme išli na ním na pooperačku, kde hlasno kričal "mama jesť"! Tam sa za nami ešte raz zastavil Dr. Radler a uistil sa, či je všetko v poriadku. Po hodine sme išli späť na izbu, počkali, kým sa Matejko vyciká a o 15-tej nás pustili domov. Boli sme veľmi unesení, ako to všetko profesionálne a hladko prebehlo. Po troch týždňoch sme boli na kontrole, kde Matej dostal sadričky ešte na jeden týždeň a až potom sme prišli aj s topánočkami. Doktor nám vysvetlil, ako ich obúvať, tiež sme si chvíľu zvykali na topánočky, pre Matejka to bolo zas niečo nové. Konečne sme mu mohli dopriať kúpeľ. Topánočky sa stali našou súčasťou a nerobia nám ani teraz žiadne problémy. Po každej kontrole nám Dr. Radler redukoval čas nosenia topánočiek. Dnes má Matejko jeden rôčik, topánočky nosí na denné a nočné spanie. Čakajú nás jeho prvé samostatné krôčiky, na ktoré sa veľmi tešíme. Matejko má ľavú nožičku tuhšiu a čaká nás zrejme ešte operácia. Po doterajších skúsenostiach veríme Dr. Radlerovi, že nám Matejka dá do poriadku. Je to krásny chlapček, ktorého všetci ľúbime. Je to naše slniečko, ktorý nás vďaka svojej diagnóze mnohému priučil. Poďakovanie patrí Občianskemu združeniu PECKA za jeho existenciu, za príbehy rodičov, ktorí sa podelili o svoje skúsenosti a nám pomohli urobiť iba správne rozhodnutia. Moje ďakujem patrí manželovi, ktorý mi bol a je veľkou oporou. Ďakujeme Elenke, ktorá si na nás našla vždy čas a nezištne nám pomáha. Ďakujem rodine, ktorá nám bola nápomocná v čase liečby. Ďakujem príbuzným, priateľom, známym, ktorí nám pomohli. Chcem povzbudiť rodičov, že liečba vo Viedni je kratšia, efektívnejšia a menej stresujúca pre deti.