Lukáško

Naša cesta s PEC sa začala v 21. týždni tehotenstva pri 4D ultrazvuku. Na tento ultrazvuk sme sa s manželom veľmi tešili, aj pán doktor s nami celý čas srandoval, povedal nám, že čakáme chlapčeka, nášho bojovníka Lukáška, všetko meral, kontroloval ….až po chvíľke ticha nám oznámil, že budeme mať niečo s oboma nôžkami, ukázal nám ich a bolo vidno, že sú skrútené dovnútra k sebe. Diagnostikoval nám bilaterálne club feet, vôbec sme nevedeli o čom pán doktor hovorí. (Hlavou mi prebiehali rôzne myšlienky, či bude naše bábo vôbec chodiť) Vysvetlil nám, že po narodení mu budú sadrovať nožičky a možno bude potrebná aj operácia, snažil sa nás upokojiť, že je to riešiteľné. Pre istotu ma odporučil na odber plodovej vody. Bolo nám hrozne ťažko, premohol nás pocit beznádeje, strachu. Celý deň som preplakala, pýtala som sa sama seba, prečo sa nám to stalo, veď na svoje prvé tehotenstvo som sa neskutočne tešila. O pár dní som absolvovala odber plodovej vody, aby sa vylúčili iné vrodené chyby, našťastie všetko bolo v poriadku. Chcela som byť pokojná, aby som na to nemyslela, ale nedalo sa. Začali sme surfovať po internete, narazili sme na stránku peckárov, čítala som príbehy a slzy mi stekali po tvári….všade sa písalo o Dr. Radlerovi a o Viedni. Na druhý deň sme telefonovali s budúcou „krstnou“ a tiež mi spomínala peckárov, poznala Žanetku, tak som jej zatelefonovala a neskutočne som sa upokojila. Boli sme skalopevne rozhodnutí, že ideme do VIEDNE. Ešte pred termínom pôrodu sme kontaktovali Ivanku, oboznámila Dr. Radlera s tým, že čakáme bábätko s PEC. Veľmi rýchlo odpovedal, že sa máme ozvať, keď sa maličký narodí a dohodneme termín stretnutia. Náš bojovníček Lukáško sa narodil koncom novembra 2014. Pre nás to bolo najkrajšie dieťa na svete, keď sme ho prvýkrát uvideli, milovali sme ho aj s jeho nožičkami. Ešte z pôrodnice sme kontaktovali Ivanku a ona nám dohodla termín stretnutia s Dr. Radlerom vo Viedni a podrobne nám popísala, ako všetko prebieha. Prvé stretnutie bolo dohodnuté na dva dni, prvý deň v pondelok Dr. Radler formou masáže a hry vyšetril podrobne Lukáškove nožičky, skontroloval celkový stav (potvrdil pec stredne – ťažký až ťažký stupeň, predpokladané sadrovania 5-6 x a tenotómia na oboch nožičkách). Lukáškovi sa to neskutočne páčilo, lebo sa celý čas na doktora usmieval. Na druhý deň v utorok sme dostali prvé sadričky. Takto sme týždeň čo týždeň cestovali do Viedne, kde sme stretávali veľa slovenských rodín. Absolvovali sme 5 sadrovaní, pri každom Lukáško tíško ležal, ani raz nezaplakal. Nasledovala operácia. Lukáško ju zvládal lepšie ako my dvaja. Operácia trvala cca 30-40 min. aj so sadrovaním. Lukáško sa pomaličky preberal z narkózy, toto bolo pre mňa najťažšie. Museli sme počkať, kým Lukáško začne papať a domov sme vyrážali okolo 16.00 hod., dostali sme čípky proti bolesti. Stretnúť s Dr. Radlerom sa nám v ten deň už nepodarilo, ale boli sme neskutočne unesení, že nám poslal sms, že nás už nestihol, nech mu dáme o pár dní vedieť, ako sa Lukáškovi darí. Poslednú sadru sme mali tri týždne, to ubehlo neskutočne rýchlo a už sme znova cestovali do Viedne, dostali sme topánočky na 22 hod. Konečne sme si mohli užiť poriadny kúpeľ, masáž, šteklenie….neskutočná radosť. Lukáško zvládal topánočky bravúrne, stváral s nimi neskutočné veci. O mesiac sme išli na kontrolu, od apríla sme nosili topánočky už len 18-16 hod. denne. Ďalšia kontrola bola dohodnutá v júni, tam nám Dr. Radler znížil nosenie topánočiek na 14-12 hod. Teraz chodíme s Lukáškom dvakrát do týždňa plávať a cítime, že nožičky sú po plávaní neskutočne flexibilné. Touto cestou chceme poďakovať celému tímu okolo Dr. Radlera, je to neskutočný človek s láskavým a profesionálnym prístupom, škoda, že takéhoto doktora nemáme aj tu na Slovensku, ďalej Ivanke, našej zlatej prekladateľke, ktorá s nami absolvovala všetky stretnutia, taktiež Žanetke a OZ PEC a všetkým, ktorí zverejnili svoj príbeh, že sme sa mohli dozvedieť veľa potrebných informácii.