Kto poradí?

Jarka
Náš príbeh sa nezačína pôrodom, ako u mnohých predchádzajúcich. Tehotenstvo bolo prekvapením, nakoľko máme doma synčeka, ktorý v máji bude mať len dva roky. No pritrafilo sa a po prvotnom šoku sa dostavila váhavá radosť a postupné prípravy. Tak ako v predchádzajúcom tehotenstve, aj tento raz som absolvovala sono vyšetrenie u MUDr. Grochala Františka v 20. týždni tehotenstva. Tam mi pán doktor povedal, že vidí deformitu ľavej nohy. Uviedol to aj do správy, ktorú som si vložila aj do materskej knižky. V tridsiatom týždni mi PEC potvrdil a opäť to uviedol do správy. Pred pôrodom v čase kontroly prietokov som sa aj pýtala, keďže sme mali všade diagnózu zapísanú, čo to pre nás ako rodičov znamená a či niečo treba, nakoľko je to ortopedický problém. Bolo mi povedané, že to závisí od toho, či to bude hybné, alebo nie. Nech sa skúsim poradiť s ortopedičkou. Tak som teda pani doktorku vyhľadala. Povedala mi, že ak je to hybné, budeme rehabilitovať, ak nie, pôjdeme na sadrovanie do BB. Matúško sa narodil 20. 09. 2017, okrem PEC na ľavej nôžke bol úplne zdravý, statný chlap. Prvé dni sa nedialo nič, nikto neprišiel, nikto neporadil, nikto nič nepovedal. Na tretí deň prišla sestrička z rehabilitácií a prezrela nohu. Povedala mi, že to je dobré, že je to hybné a budeme cvičiť. Povedala som si , no dobre, ak to má pomôcť, urobíme čokoľvek. So slzami v očiach sme začali cvičiť. Najprv to bolo s plačom na oboch stranách, neskôr sme si našli systém a už to bolo bez sĺz. Divné však bolo, že nás detská lekárka neposlala k ortopédovi, aby mala nejaký posudok od odborníka. Nakoniec nás poslala s výmenným lístkom, avšak ten sa týkal iba bedrových kĺbov. Pán doktor prezrel teda aj nohu a povedal, že on by to sadroval, ale že mi spádovo k nemu nepatríme. Avšak do karty napísal len výsledok sona kĺbov a nič viac. Detskej lekárke som povedala, čo odporučil, na to mi ona, že to nenapísal, ale za to ja predsa nemôžem. Sama nevedela, kde nás vlastne poslať, tak som obvolávala, až teda sme sa dostali k spádovému ortopédovi, ktorý sa vyjadril, že ak sa to nezlepší do 25.10., začne sadrovať, a tak aj začal. Nohu postískal, až mal hánky biele, malý reval na ratu... Toto sme absolvovali niekoľkokrát. Najhoršie bolo, keď mu pán doktor sňal bandáž, lebo to nebola ani typická sadra a zahlásil mi, že je to tuhé. Podotýkam, že bandáž robil ako pri zlomenine, čiže cca do pravého uhla. Nepozdávalo sa mi to a tak som opäť začala hľadať na internete. Našla som foto sadier, ktoré ani zďaleka nevyzerali tak, ako tie naše. Hľadala som ďalej a na jednej českej diskusnej stránke som našla odkaz na slovenskú FB stránku. Požiadala som o prijatie a veci nabrali rýchly spád. Dievčence boli zlaté a poradili a podelili sa o svoje skúsenosti. Dostala som kontakt na MUDr. Radlera, a tak som mu poslala mail so žiadosťou o konzultáciu. Manžel robí v zahraničí, tak sme žiadali konkrétny termín, v čom nám pán doktor vyhovel. Na konzultácii určil 4-6 sadrovaní, že uvidí, ako sa to bude rovnať a potom teno. Už po prvej sadre boli všetci nadšení , že ako fajn. Takže hneď bolo jasné, že po štvrtom sadrovaní bude teno. Už predtým som oslovila Peckárov s otázkou, čo keby. Pani Gajdošová ma upokojila, že pomáhajú každému. Opýtala som sa jej aj na možnosť zbierania 2%, na čo mi vysvetlila, že všetko nájdem na stránkach. Dnes už máme po teno, ktoré malý Matúško zvládol na 1* . A my rodičia, moc ďakujeme dievčatám z FB za pomoc, rady a nekonečnú trpezlivosť pri nekonečných otázkach. Občianskemu združeniu Pecka za finančnú výpomoc, vďaka čomu sme sa zbavili mnohých stresov. A samozrejme aj všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli. Vďaka Vám všetkým za ochotu a obetavosť a hlavne za to, že nie ste ľahostajní k osudu detí, ktoré raz určite budú behať a naháňať deti, ktoré nikdy nepoznali strasti a bolesti drobčekov s PEC.