Ahojte, všetci! Náš príbeh sa začal písať 25.1.2017, keď sa nám v popradskej nemocnici narodil náš anjelik Matúško. Bol to pre nás ten najkrajší a najšťastnejší deň. Keďže môj pôrod bol cisárskym, veľmi som si drobčeka prvý deň neužila, ale bol nádherný. Všetko bolo super, až dokým si ma nezavolala pani pediatrička na novorodeneckom a neoznámila mi, že náš Matúško má miernu deformitu ľavej nožičky tzv. PEC. V tom momente sa mi zomlelo v hlave milión myšlienok a aj napriek jej upokojovaniu, že sa to sadrami, neskôr nosením ortézy, všetko upraví, vraj je to len polohové z mála miesta v mojom brušku. Zostala som v šoku a nevedela som čo ďalej. Hneď na tretí deň sme šli sadrovať tú malilinkú nožičku, ten pohľad na to malé chúďa bol strašný a ešte dnes mám z neho zimomriavky. O týždeň výmena sadry, o ďalší zasa a ten ďalší nám už nasadili mesačnú sadru. Čakanie na „pána doktora“ s týždňovým, neskôr dvojtýždňovým či trojtýždňovým dieťaťom na chodbe v nemocnici bolo naozaj na zaplakanie a ten pohľad na uplakané dieťa trhal srdce, no najhorší pohľad bol na dieťa, ktoré sa vám pred očami od plaču zájde a „pán doktor“ (ktorý mimochodom asi len pred pár mesiacmi ukončil štúdium) pokračuje v práci bez toho, aby niečo urobil. Po tejto skúsenosti sme začali hľadať aj iné možnosti, ako nášmu dieťaťu pomôcť. Vedeli sme aj o Viedni, ale finančne nás to stále odrádzalo a stále sme chceli dať šancu lekárom v Poprade a veriť, že nám pomôžu a bude to dobré. Poslednou kvapkou, ktorá nám otvorila oči a oslovili sme OZ PECKA bolo, keď po zložení sadry nám predpísal „pán doktor“ Denisbrawnove dlahy a s návratom do nemocnice o dva dni aj s dlahou sme sa dozvedeli, že na detskej ortopédii je už iný „pán doktor“ vo veku svojho predchodcu. Najhoršie bolo (dodnes neviem, či sa mám nad tým zasmiať alebo zaplakať), keď prišiel nový „pán doktor“, starý „pán doktor“ a ešte jeden „pán doktor“, všetci samozrejme v rovnakom veku a určite s nenormálne veľkou praxou. Každý tvrdil niečo iné, jeden dlahu, druhý tenotómiu a tretí cvičenie. Nakoniec vyhrala tenotómia… Pri našom znechutenom odchode sa nás „pán doktor“ ešte opýtal, že či nám založí dlahu, kým pôjdeme na tenotómiu alebo nám dá ešte na ten čas sadru? (Náš chlapec bol už 3 dni bez sadry.) Akoby my rodičia sme mali vedieť, čo je najlepšie. Dali sme si založiť dlahu a doma sme sa pustili hneď do kontaktovania OZ PECKA. Pán doktor Radler nám dal expresný termín a po návšteve u neho bolo rozhodnuté. V Poprade sme sa už neukázali, žiadna tenotómia sa teda nekonala a na základe vyšetrení a röntgenu pána doktora Radlera nebola ani potrebná. Vo Viedni sme boli len trikrát, vymenili sme dlahu za JM na odporúčanie pána doktora Radlera a dnes má Matúško 8 mesiacov, znížený režim na denné a nočné spanie a nožička vyzerá super. O tri mesiace sa chystáme na kontrolu a je to prvý doktor, na ktorého sa tešíme a aj náš Matúško. Konečne sa dá povedať, že je to PÁN DOKTOR. Príjemný a ľudský prístup. Dieťa, keď plače, tak si ho môžeme v kľude upokojiť, keď je hladné, tak nakŕmiť a nemusíme sa báť, že sa od plaču zájde. Prístup lekára k pacientovi – dieťaťu je neopísateľný. Chceme sa veľmi pekne poďakovať pani Batkovej za super prístup a rýchle jednanie a aj pani Goceliakovej, ktorá bola veľmi ochotná s nami tak narýchlo vycestovať a pomôcť nám s prekladom. Taktiež celému OZ PECKA, že ani s financiami nemusí byť žiaden problém.
Po kontrole vo februárí 2018 nastala u nás veľká radosť nakoľko nám pán dokor oznámil, že už nemusíme nosiť dlahu JM, ale že nám stačí silikónová dlaha na noc, aby bola nožička naďalej fixovaná:) Matúško nám začal v máji chodiť a je ,,nezastaviteľný“, občas sa smejem, že on ani nevie chodiť ale len utekať 🙂 Nožičku dáva krásne, občas keď sa bojí na niečo stúpiť ako bola v lete tráva, tak ju trošička stiahol do vnútra ale pri chôdzi to nevidno. Absolvovali sme tento rok ešte jednu kontrolu v septembri a doktor nám na nožičku povedal že je super, že máme pokračovať v silikonovej dlahe na noc. Sme veľmi sťastní rodičia že je to takto ako je, keď si predstavíme že v Popradskej nemocnici by bol operovaný a to úplne zbytočne, ktovie ako by dopadol a čo by bolo z jeho nožičkou teraz, sme radi že sme sa obrátili na pomoc OZ PECKA a riešili nášho Anjelika Matúška vo Viedni u pána doktora Radlera.